1 Jn 2, 18-21, Jn 1, 1-18
Každé evanjelium začína popisom Ježišovho pôvodu.
Je prirodzené, veď o ňom sú evanjelia.
Marek nám predstavuje Ježiša ako dospelého a hovorí nám, že Ježiš bol „muž z Nazareta“, ktorého príchod napĺňa príchod Božej spásy, ako to predpovedal prorok Izaiáš.
Matúšove a Lukášove rozprávania sa začínajú od detstva, pričom samotné počatie a narodenie Ježiša zasadili do proroctiev dávnych čias a Božej snahy oslobodiť ľudstvo.
Ján však posúva svoju správu o Ježišovi, Slove, späť na začiatok samotného času. Píše, že skôr než bolo stvorené čokoľvek iné, Ježiš už bol. Pomocou pojmov filozofa Filóna, ktoré si osvojuje a zároveň rozširuje jeho filozofické uvažovanie, vysvetľuje, že Ježiš ako božské Logos nebol na počiatku len s Bohom, ale bol Bohom. Aby ešte viac zdôraznil ústrednú úlohu Ježiša v Božej identite a zámere, Jánov prológ tiež tvrdí, že samotné stvorenie vzniklo prostredníctvom jeho životodarnej činnosti: „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.“
Ján tu predstavuje Ježiša ako „toho, kto je s Bohom“. Ako sa bude jeho rozprávanie odvíjať, Ján bude naďalej zdôrazňovať, že vidieť Ježiša naozaj znamená vidieť Otca. Keď sa Tomáš v pochybnostiach konečne vyrovná so skutočnosťou, že Ježiš je nažive, jeho vyznanie by mohlo poslúžiť ako vhodný úvod evanjelia: „Pán môj a Boh môj!“ (20:28).
Napriek svojmu významu pre kresťanskú úvahu o osobe Ježiša, Jánovo evanjelium nebýva príliš obľúbené medzi čitateľmi. „Jánov Ježiš“ sa mnohým zdá príliš rezervovaný, príliš kráľovský a vzdialený od nestálosti ľudského života. Ježiš sa môže zdať v Jánovom evanjeliu menej „pozemský“ ako u iných evanjelistov – o čom by sme však mohli polemizovať. Každopádne jeho evanjelium je „ťažké“, nemá podobenstvá, je potrebné sa naň viac sústrediť, uvažovať.
Takže uvažujme:
Ján zdôrazňuje, že „svet vznikol skrze neho“. Ježiš bol neoddeliteľnou súčasťou formovania zeme a všetkých jej stvorení. Hoci je Ježiš transcendentný, dôverne pozná každý rozmer stvorenia.
Ján predstavuje Ježiša ako zdroj zjavenia a milosti pre ľudstvo: on je „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého“ - odráža Božiu slávu a je „plný milosti a pravdy“.
Ďalším kľúčovým motívom, ktorý sa tu uvádza, je tragické odmietnutie Ježiša vo svete: Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
Pre Jána je fascinujúce, že v Ježišovi sa Boh vteľuje a prebýva medzi nami a ešte viac to, že sa tak hlboko zapletie do našich zvrátených vzťahov, že je dokonca ochotný znášať poníženie a nenávisť stelesnenú v kríži. Prichádza k svojim vlastným a stráca pre nich svoj život, aby sa aj oni stali Božími deťmi a boli tak ako on blízky Otcovmu srdcu.
Turzovka 31.12. 2022