Flp 3, 3-8a, Lk 15, 1-10
Žiarlime na kdečo!
Dnes sme počuli, že farizeji a zákonníci žiarlia aj na hriešikov. K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Mali sa tešiť, že ho počúvajú. Oni však šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Asi chceli, aby sa hriešnikom vyhýbal a dal im najavo ich hriešnosť. Bolo v tom, zdá sa, viac žiarlivosť a najmä snaha nachádzať nedostatky na Ježišovi.
Pre nás by to mohlo znamenať: Nežiarlime, ak je Boh láskavý a milosrdný k ľuďom, ktorí prichádzajú k Bohu, aby si vypočuli jeho slová, veď Ježiš je ochotný sedieť a jesť s hriešnikmi. Prišiel hľadať stratených, volať zblúdených, aby sa vrátili na Božiu cestu. Bude v tom pokračovať ako pastier hľadajúci stratenú ovečku a ako majiteľ peňazí, ktorý hľadá každú stratenú mincu.
Boh sa raduje, keď dobrý zostáva dobrým, ale jeho radosť bude väčšia, keď bezbožní budú činiť pokánie a nájdu sa stratení. Veľká radosť nastane s anjelmi v nebi kvôli kajúcim hriešnikom. Všetci by sme sa mali radovať, keď dochádza k ďalším a ďalším obráteniam.
Cirkev (my) sa musí zapojiť do hľadania stratených, vyzývajúc na pokánie. Cirkev musí byť otvorená, aby mohla privítať späť hriešnikov, ktorí prejavia pokánie. Cirkev sa musí otvoriť všetkým, aby hľadali Božiu milosť. Nesťažuj sa, ak Boh prejavuje milosrdenstvo hriešnikom, ale máme sa s anjeli v nebi radovať.
Turzovka, 3.11.2022