Zach 8, 1-8, Lk 9, 46-50
Zaiste každý z nás počul názor zo zahraničia na nás Slovákov, že sme vraj národ zbožný, dobrý, pohostinný, ale že sme aj národ veľmi závistlivý.
Poznáte to? Boh hovorí gazdovi: Keďže mi verne slúžiš, odmením ťa. Čo by si chcel? Gazda uvažuje a Boh mu zatiaľ spresňuje: Ale raz tak požehnám aj suseda. Gazda uvažuje?: Ak budem žiadať 5 kráv, sused bude mať 10, ak 100 oviec, sused bude mať 200. Ak dva kone, sused bude mať 4... To nemôžem pripustiť, preto žiadam aby som oslepol na jedno oko.
Ale ako sme pred chvíľou počuli v evanjeliu, táto neresť nie je len v slovenskom národe a medzi nami, ale bola aj medzi Ježišovými učeníkmi, keď Ján nemôže strpieť to, že je niekto lepší ako on, a preto sa ho snaží odstrániť tým, že podáva žalobu Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“
Prečo to Ján závidí? Možno mal takú povahu. A možno to mali v rodine. Keď sa zahľadíme do Písma, môžeme nájsť odpoveď. Tento Ján spolu so svojím bratom Jakubom bol synom rybára Zebedeja. Určite pre vrodenú prchkosť ich Ježiš nazýva Boanerges, teda Synmi hromu. Keď si všimneme iné state, môžeme vidieť, že si potrpeli na tom, aby boli centrom pozornosti. Túžili po popredných miestach a žiadali si mať všade prvé slovo. Veď si len vezmime udalosť, keď ich matka prichádza za Ježišom a prosí ho, aby jej synovia mohli sedieť vedľa Ježiša v Božom kráľovstve, jeden po pravej a druhý po ľavej strane.
Vieme, že Ján bol najmladší z apoštolov a bol miláčikom samého Ježiša. Preto by bolo pochopiteľné, keby sa Ježiš postavil proti obžalovanému, aby si Jána podržal a aby ho prípadne neurazil. Ale Ježiš si počína veľmi obozretne a pedagogicky. Namiesto toho, aby sa obrátil proti obžalovanému cudzincovi, obracia sa proti samému Jánovi, ktorému hovorí: „Nebráňte mu!“ A tým Ježiš dáva radu aj neskoršej Cirkvi, teda aj nám; Veď „kto nie je proti nám, je s nami.“ Jánovým kladom bola určite chápavosť, a preto sa neuráža, aj keď ho takáto reakcia určite zabolela, lebo odpoveď takéhoto znenia určite nečakal. Ale ako vidíme ďalej, Ján pochopil, čo mu chcel Ježiš povedať, a preto sa snaží zmeniť svoje zmýšľanie, čo sa mu aj celkom podarilo. Lebo keby ostal na tej istej úrovni, možno by závidel aj samotnému Petrovi, že sa stal Kristovým nástupcom, a on nie; ale o tom by sme sa určite dozvedeli, či z biblických alebo iných správ. Možno by na Jánov podnet vznikol aj nejaký rozkol v prvotnej Cirkvi. Rozkol však nenastal, a my vidíme Jána, ako píše štvrté evanjelium, listy a Apokalypsu.
Vidíme, ako sa Ján neustále formuje a otvára pôsobeniu Ducha Svätého. Ako sa snaží nezávidieť, ako začína každému priať. Tým, že nám odovzdáva slovo života, praje si, aby sme mali aj my večný život.
Myslím, že nemusím hovoriť, že je vzorm aj pre nás!
Turzovka, 28.9.2015