Nm 21, 4c-9, Flp 2, 6-11, Jn 3, 13-17
Liturgický kalendár určil na 14. september sviatok Povýšenia Svätého kríža.
Pôvodu tohto sviatku a jeho historickosti sa na základe nájdenia kríža sv. Helenou venujem na inom mieste. Dnes pomeditujme o kríži na základe evanjelia, ktoré je vhodne prevzaté od Jána (3:13-17). Tento úryvok je oslavou víťazstva na kríži. Ukrižovanie je predstavené ako prvý krok nanebovstúpenia k Otcovi a osláveniu Syna.
Čo znamená kríž v našom živote?
Ježiš hovoril s Nikodémom – učiteľom v Izraeli – a pozval ho, aby otvoril svoje srdce tajomstvu, ktoré presahovalo jeho myslenie a učenie. S nami je to podobné.
Pre nás by mohol byť výsledok uvažovanie vo vete: „Boh ma veľmi miluje."
Preto je potrebné ísť k Veľkého piatku, kde sa stretávame s utrpením a smrťou Ježiša a s cenou, ktorú zaplatil takou bolestnou stratou života. Dnes, na sviatok Povýšenia svätého kríža, slávime túto veľkú lásku k nám, ktorú nám Ježiš prejavuje svojim utrpením a slávime ju vďakyvzdaním za to, že na nás takto myslel. Nikto nemôže mať väčšiu lásku ako čo urobil Ježiš: je to maximálny prejav lásky.
Naše vďakyvzdanie sa najlepšie prejaví v snahe žiť podľa Ježišových hodnôt a oceniť, že on je naša cesta, naša pravda a náš život.
V našom uctení kríža spočíva základný paradox našej viery v Ježiša Krista. Veríme, že Ježišovo utrpenie nám prinieslo spásu a že sme povolaní prejaviť túto vieru spojením vlastného utrpenia s jeho. Veríme, že tým zachránim svoje utrpenie od nezmyselnosti a že to ešte viac zabráni utrpeniu sveta.
S úžasom hľadíme na hĺbku Božej múdrosti a milosrdenstva. Klaniame sa ukrižovanému Ježišovi a prosíme o hlboký pocit vďačnosti tvárou v tvár tomuto tajomstvu.
V Kristovom kríži je dokonca naša sloboda a zrodenie nového života. Otec nám dal svojho vlastného Syna, aby sme všetci skutočne žili.
Kríž je ikonou veľkej viery, nádeje a lásky. Kým hľadíme a rozjímame o Kristovi na kríži, prosíme Pána, aby láska Vykupiteľa a Uzdravovateľa, objala celý svet.