1 Kor 10, 14-22, Lk 6, 43-49
V tomto evanjeliovom úryvku Ježiš používa dva ľahko pochopiteľné obrazy, aby zdôraznil dôsledky našich činov.
Prvý pochádza zo záhrady. Nikto neočakáva, že nájde chutné figy na tŕňovom strome, alebo šťavnaté hrozno na ostružinovom kríku.
Aplikáciu na náš život Ježiš zhrnul do myšlienky: Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.
Druhý obraz je zo stavebníctva. Keď sa starozákonný ľud po štyridsiatich rokoch ako púštni nomádi presťahovali do zasľúbenej zeme a stany nevyhovovali ich potrebám, museli stavať veci inak. Ich domy teraz vyžadovali pevné základy, inak by spadli.
Zodpovedne staviame budovy v ktorých trávime svoje krátke roky na tomto svete. Ešte zodpovednejšia by sme mali stavať budovu nášho života pre večnosť. A tú staviame budovaním „dobrého srdca“.
Pomôcť nám v tom môže Ježišova výstraha: Čo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,‘ keď nerobíte, čo hovorím?
Ako staviam svoj život na učení Pána? Do akej miery si myslím, že si rozvíjam osobný vzťah s Pánom? Ako ho pestujem?