Sk 5, 17-26, Jn 3, 16-21
V pondelok sme s pánmi kaplánmi a skupinou veriacich rozprávali o problematike závislých ľudí na návykových látkach. Prezentoval som pritom názor odborníkov, že týmto závislým ľuďom nesmieme podať ani „pohár vody“ (myslí sa tým vôbec v ničom im nepomáhať a nedať sa ani vydierať napríklad tým, že si niečo urobia ak im nepomôžeme).
Jedna matka povedala: Ja by som to nedokázala.
A viete, že je to podmienka, aby sa spamätali? Ak im totiž rodičia, alebo nikto iný niečo dá, dokonca aj jesť, tak peniaze majú na alkohol, alebo drogy. A tak im vôbec nepomáhame, ale ich podporujeme.
Zdá sa vám to tvrdé, ale je to overené skúsenosťou. A domnievame sa, že to nie je v súlade s dnešným evanjeliom. Tam zaznelo: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Ale kto povedal, že ich chceme odsúdiť. Chceme im pomôcť. Neodsudzujú sa oni? A či nám Pán Ježiš dnes nepovedal: Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
Stalo sa to na linke Žilina - Rajec. Posledný večerný spoj, šofér nechcel zobrať opilca. Ľudia sa ho zastavali: Posledný spoj, čo bude robiť, kde sa uchýli... Bol tam aj jeden môj kolega, ktorý poznal túto problematiku a povedal: Neberte ho. Ľudia ho odsúdili ako nemilosrdného a opilca nakoniec zobrali.
Skúste si domyslieť príbeh. Opilec prišiel domov, pobudil manželku, deti. Tí boli nevyspatí, od strachu sa čupili niekde v pivnici, alebo v kúte... On ráno vstal, zas šiel do práce, nepamätal si čo robil, ani rodine by neveril, keby mali odvahu mu povedať čo vystrájal.
Teraz si predstavte inú alternatívu. Nezobrali ho do autobusu. Musel by niekde „prespať“, vytrápil by sa. Kto by najviac trpel? On, lebo si to sám spôsobil. Možno by si uvedomil: Je to so mnou zlé!
Takže, aké je riešenie?!
Preto nech nás neprekvapuje, že Pán Ježiš povedal: Neprišiel som súdiť, ale povedal aj: Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
Človek sa sám súdi a odsudzuje.
Zatiaľ sa nám to dobre počúvalo – samozrejme ak tieto a podobné bolesti sa netýkajú nás, našich blízkych.
Dnešné evanjelium však bolo povedané hlavne pre nás, čo sme tu. Nielen v tom zmysle, aby sme nepustili alkoholika a závislého domov a povedali mu: Choď tam, kde si sa opil... Pre nás platí možno viac: A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Máme kráčať vo svetle a byť svetlom pre iných. Možno so tak dá povedať: Pomôcť im tým, že im nepomôžeme - nebudeme ich podporovať? Možno! Viac tým, že im budeme svetlom. A to sme vtedy ak my budeme žiť podľa Pána Ježiša.
Turzovka, 15.4.2015