Jer 28, 1-17, Mt 14, 13-21
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty.
Prečo? Utiahol sa, lebo „ešte neprišla jeho hodina“ utrpenia, ale predovšetkým sa chcel v pokoji zamyslieť, aby pochopil, koľko od neho vyžaduje Otec v tejto novej situácii. Tiež cíti potrebu trochu si oddýchnuť v tichu a spoločnosti svojich priateľov, učeníkov. Robí to najmä pre nich. Príklad, aby sme si vedeli vytvoriť v našich problémoch každodenný priestor „byť s Ježišom“ v dialógu modlitby a tiež láskyplnom spoločenstve.
Dnešný príbeh však tak nepokračuje. Ježiš sa nechá strhnúť súcitom, lebo zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.
Koľko fyzických a morálnych slabostí sa tu objavilo a stále objavuje. Hladné ľudstvo, mnohonásobný hlad. Hlad po nasýtení chlebom, ale predovšetkým po hodnotách, slobody, pokoja, zdravia, šťastia, dobrých vzťahoch. To všetko je skrytý hlad po Bohu. Koľkí sú podvyživení aj medzi samotnými kresťanmi!
Ježiš vo svojom pozornom pohľade nezostáva neutrálny, necitlivý: „zľutoval sa nad nimi“. Aj v epizóde druhého rozmnožovania chlebov (Mt 15,32) sa vráti motív „súcitu“. Skutočne, je to sám Ježiš, kto sa zveruje učeníkom: „Je mi ľúto zástupu“. Tento súcit vyjadruje nie povrchný emocionálny súcit, ale skutočnú účasť a angažovanosť. Je to stotožnenie sa so situáciou druhého, pocit utrpenia spolu s druhým. „Súcit“, ktorý je aktívny; vedie Ježiša, aby uzdravoval chorých a potom nasýtil hladný zástup.
Matúš predstavuje Ježiša angažovaného ako lekára, ktorý uzdravuje chorých. Je to jedna z nezameniteľných vlastností Mesiáša, ktorá spočíva v tejto činnosti. Vie, že choroba má tendenciu izolovať ľudí od spoločenského života. Liečením hodlá chorých plne začleniť do spoločnosti. Ježiš nerozpúšťa zástupy, Ježiš zhromažďuje – tvorí Cirkev aj teraz.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 1.8.2022