Jer 18, 1-6, Mt 13, 47-53
Niekde na Slovensku otvorili archeologickú lokalitu, kde môžete vidieť ako bývali ľudia v dávnych časoch.
Zaujalo má, že si tam môžu urobiť keramiku, ktorú robili bez hrnčiarskeho kruhu.
Starozákonný ľud bol dávno pred nami. Jeremiáš píše: Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. Keď sa mu pokazila nádoba, ktorú formoval z hliny rukami, urobil z toho inú nádobu; takú, aká sa jemu páčila. Skúsenosť z tejto dielne využil prorok aby ohlásil posolstvo národu „Vari ja nemôžem s vami urobiť ako tento hrnčiar, dom Izraela? hovorí Pán. Veď vy ste v mojej ruke, ako je hlina v rukách hrnčiara, dom Izraela.“
Vyzerá to tak, že Boh si urobí s národom čo chce. Keby sme to aktualizovali, mohli by sme povedať: Zasvätili sme Rusko a Ukrajinu Bohu a bude mier!
Nie je to také jednoduché. Ako to robil Boh s Izraelom? Posielal im prorokov a nakoniec svojho Syna. Trvalo to storočia a Izrael Boh „vypálil v peci utrpenia“. A tak je to aj teraz. Prechádzame časom vojny, prírodných katastrof. Máme sa spamätať.
V čom je to „spamätanie sa“? Ježiš to dokresľuje, keď hovorí, že nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy, a potom ich vytriedia. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece.
Vychádza mi to tak, že je potrebné žiť pre Božie kráľovstvo. Nechať sa formovať Božím slovom.
Turzovka, 28.7.2022