Am 8, 4-6. 9-12, Mt 9,9-13
Kedy robíme hostinu?
Jaj, tých dôvodov je veľa: Ak na ňu máme, ak sa chcem pochváliť čo si môžeme dovoliť, ak chceme potešiť blízkych, ak sa chceme my s nimi potešiť, ak sa to patrí pri nejakom výročí... Možno by ste našli ešte nejaký dôvod.
Ktorý z týchto dôvodov viedol Matúša, aby urobil hostinu? Zdá sa, že by to mohlo byť potešenie s kolegami pred rozlúčkou s nimi. Uvažujme však o tejto udalosti z pohľadu Ježišových podobenstiev.
Keď žena nájde stratenú drachmu „zvolá priateľky a susedky a povie: 'Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.'“ (Lk 15:9).
Keď pastier nájde stratenú ovcu „len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: 'Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.'“ (Lk 15:6).
Keď sa vráti márnotratný syn otec povie: „Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.' A začali hodovať. (Lk 15:23-24)
Preto nečudo, že „Lévi (Matúš) Ježišovi urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali“ (Lk 5:29).
Ježiš nás volá na hostinu. Pre nás platí: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
Nie je to dôvod pre radosť a hostinu aj pre nás?
Dlhá, 1.7.2022