Am 2, 6-10. 13-16, Mt 8, 18-22
Prvoprijímajúce deti mali v príručke k spovedi aj otázku: Dával som Pána Boha na prvé miesto?
Neviem ako to deti chápu, ale my by sme mali vedieť o čo ide.
Ježíš čaká od ľudí, ktorí chcú ísť za ním, že svoj život budú vo všetkom usmerňovať podľa neho. Že on im bude viac než všetky ostatné vzťahy a hodnoty, viac než všetkých tradície a zvyky.
Naše väzby na mŕtve veci a živých ľudí, ktoré nám bránia byť celí a plne kresťanmi, sú ako pletivo pavučiny.
Pán Ježíš nám dáva príklad totálneho nasadenia pre plnenie vôle jeho Otca. Tieto požiadavky má aj voči nám. Aj keď v jeho požiadavkách je niečo orientálneho zveličenia, nemôžme ich zľahčovať.
Kto sa stále obzerá, či ako veriaci nestráca nejaké výhody, ten sa za Ježišovho učeníka jednoducho nehodí.
Ježišovo radikálne volanie k nasledovanie platí pre všetkých, ktorým Pán Ježíš dar svojho kňazstva – služobného, alebo všeobecného. Každý je povolaný či za manžela, otca, dcéru... Od každého žiada Ježiš nasledovanie v nekompromisnej vernosti jeho ceste, vernosti až k obetám, - i keď to niekedy zabolí. Ku každej úlohe, ku každej životnej akcii je treba človeka celého nerozdeleného. Také nasadenie, plná oddanosť Kristovým zásadám je potrebná k nasledovaniu Krista.
Tak ako? Považujeme nasledovanie Pána Ježiša za česť, alebo sa vykrúcame?
Turzovka, 27.6.2022