Iz 61, 9-11, Lk 2, 41-52
Nedávno som bol v jednej veľkej dielni.
Kam som sa po stenách pozrel, všade mali nalepené výstrižky z ilustrovaných časopisov – krásavice vo všetkých možných postojoch. Keď pán majster videl, ako sa po tých kráskach pozerám, hneď mi vysvetlil, že jeho chlapci sú vlastne milovníci umenia a hľadajú tento ideál ženskej krásy.
Všetci sme sa pri tom smiali, ale ten pán majster asi ani sám nevedel, koľko pravdy povedal. Každý človek totiž bez toho, či si to uvedomuje, stále, po celý život hľadá ideálny obraz človeka.
V našich chrámoch, v našich domovoch máme aj obrazy krásnej ženy, pokusy o vystihnutie ženského ideálu, obrazy Panny Márie.
Je zaujímavé, ako sa ten ženský ideál na mariánskych obrazoch v rôznych dobách mení. Raz prevažuje obraz modliacej sa ženy, inokedy ženy trpiacej – napr. Sedembolestnej, inokedy kráľovnej. Zrejme si z jej plnosti každá doba berie za vzor predovšetkým to, čo najviac potrebuje, čím žije.
Čo potrebuje dnešná doba? Potrebuje Nepoškvrnené srdce Panny Márie? Domnievam sa, že viac ako v iných dobách. Nepoškvrnenosť nielen v oblasti 6. Božieho prikázania, ale všeobecne – v morálnosti srdca. Asi potrebuje nasledovať túto poznámku dnešného evanjelia: A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
Skúsme si v srdci zachovávať príklad Panny Márie.
Aký je ten mariánsky ideál ženy? Vidím ho v správe evanjelia svätého Matúša; Mária sa odobrala do Judských hôr k svojej príbuznej Alžbete a zostala tam asi tri mesiace.
Táto správa stojí za uváženie. Mária sa dozvedela veľkú zvesť pre seba: bude mamičkou, matkou Vykupiteľa. Ale pritom počuje o starnúcej príbuznej Alžbete, že je už v šiestom mesiaci. Čo robí Mária? Nepovie si - čo je mi teraz do všetkých tetiek, teraz musím myslieť na seba. Naopak: naživo si predstaví, že prvé dieťa pre ženu okolo päťdesiatky nie je žiadna maličkosť. - A hneď sa vydá za ňou. Prečo za ňou? Aby sa nechala obdivovať, obsluhovať? Kdeže. Aby mohla poslúžiť Alžbete a byť pri nej v ťažkých chvíľkach až do pôrodu.
To je, myslím, obraz Márie pre dnešnú dobu, obraz ženy slúžiacej. V Márii začala cirkev v láske slúžiť svetu.
Každá doba má nielen iný ideál ženstva, ale aj iný ideál cirkvi. - Spravidla to, čo tej dobe najviac chýba. Dnešný ideál cirkvi je mariánsky: nechce byť cirkvou triumfujúcou, vládnucou, ale cirkvou, ktorá chce slúžiť všetkým. Tak sa predstavila svetu na poslednom koncile.
Obzeráme sa niekedy s nostalgiou do minulosti, koľko práv mala cirkev a koľko ich dnes stratila. Jedným si môžeme byť istí: nikto nikdy nevezme Cirkvi právo najdôležitejšie: právo slúžiť ľuďom a svetu v láske.
Snáď aj my konečne pochopíme, čo nám hovorí v evanjeliu Pán Ježiš, keď umýval apoštolom nohy: „Dal som vám príklad. Umývajte tiež nohy svojim blížnym - slúžte im."
Snáď to opäť pochopíme, ako vyzliecť sviatočné rúcho, opásať sa zásterou všednej služby, ako sa vydať s Máriou cez hory za bratmi a sestrami Alžbetami, ktorí nás potrebujú.
Boh vyzliekol svoju božskú nádheru, aby nám vo svojom Synovi umýval nohy, slúžil. Mária to pochopila. V tom môžeme nasledovať jej srdce, nasledovať jej príklad služby. Poďme sa tomu učiť.
Podľa: L. Simajchl