Sk 11, 19-26, Jn 10,22-30
Pred časom prišli za mnou rodičia z dediny pri Banskej Bystrici, ktorým sa stratil syn – stredoškolák. Videli ho ako nasadol do autobusa a nik ho viac nevidel. Už vyše roka bol nezvestný. Bolestná udalosť. Veľmi ich trápila neistota.
Je to vraj horšie ako sa vysporiadať so smrťou. Rodičia nevedia na čom sú.
Človek chce istotu. Poisťuje zdravie, dom, auto... zabezpečuje penziu.
Za Pánom Ježišom prišli jeho súčasníci, ktorí očakávali záchranu svojho sužovaného národa a tým aj seba, a opýtali sa: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“
Prečo boli v napätí? Neuverili.
„Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky“.
To je príčina každej neistoty a napätia. Ak niekto nemá istotu viery v Boha, tak hľadá iné istoty. Potom je zmietaný osudom, náhodou, poverami, vykladačmi karát, proroctvami (ako bol májsky kalendár)...
Prečo sa dokázali prví kresťania tešiť aj v prenasledovaní? Mali istotu! Uvedomovali si, že sú v rukách Dobrého pastiera, ktorý povedal: „Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.“ Prenasledovaní prví kresťania boli iba zdanlivo vytrhnutí z Ježišových rúk. Oni sa vždy cítili byť v jeho rukách.
Ako mať istotu Dobrého pastiera? Počúvať jeho hlas. Je to jednoduchá odpoveď so zložitou realizáciou. To si musí každý sám vyriešiť počúvaním svedomia, Božieho slova, hlasu rozumu i srdca...
Ak prehĺbime vzťah k Dobrému pastierovi, potom budeme môcť s Don Boscom povedať: Len veselo ako to vtáča na konáriku. Aj keď konárik praská, spieva ďalej, lebo má krídla.
Turzovka - Olešná 28.4.2015