Sk 4, 1-12, Jn 21, 1-14
Celý štáb odborníkov sa venuje politikovi, aby dosiahol víťazstvo vo voľbách a aby si následne svoje postavenie udržal.
U niekoho vypichnú ráznosť, istotu u iného sociálne cítenie, ľudskosť...
Ako to bolo u Pána Ježiša? Samozrejme žiaden štáb nemal. U neho to bola ľudskosť samozrejmosťou, prirodzenosťou, jeho celoživotné poslanie. Ľudskosť Pána Ježiša sa prejavuje v najrozmanitejších situáciách. Napríklad vo vzťahu k deťom, v zázrakoch v prospech ľudí, empatia k chorým...
Ako hodnotíte Ježišov postoj k stolovaniu, kde sa javí príliš ľudský? Rozmnožuje chleby, prvý zázrak urobí na svadbe, chodí na hostiny – čo mu oponenti vyčítajú, s apoštolmi sa lúči pri večeri. Prekvapujúco po zmŕtvychvstaní dvakrát stoluje s apoštolmi, v Emauzách s učeníkmi.
Dnes sme počuli: Keď apoštoli vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb... Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“... Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu.
Prečo jedenie s učeníkmi? Veď po zmŕtvychvstaní by sme očakávali iné informácie, iné aktivity ako jedenie!
Aby ukázal, že je „človek“ a nie duch (Lk 24, 40), niektorí hovoria, že poukazujú na Eucharistiu – najmä u emauzských učeníkoch. Iste je v tom aj to, že pri stolovaní sa človek dobre cíti, prehlbuje vzťahy, vytvára rodinnú pohodu. A to chce Pán Ježiš a to odkazuje aj nám ako testament.
Turzovka, 22.4.2022