Dt 4, 1. 5-9, Mt 5, 17-19
„To nevymyslíš to je život“ – možno kde-tu započuť.
V ostatnom čase nám život prináša dosť bolestných príbehov. Doslova prináša – od východnej hranice. Manželia, ktorí pred ôsmimi rokmi utekali z Donbasu, kde zanechali dom, sa usadili pri Kyjeve. Zobrali si hypotéku a teraz opäť opustili byt. Ušli na Slovensko a nevedia, aký bude po návrate.
Ako by táto rodina počúvala Mojžišove slová: Len dávaj veľký pozor na seba a na svoju dušu. Znie to trpko, ale ostala im iba duša. Ak chcete, holý život.
Čomu nás učí tento príbeh? Myslím bude dobe si pripomenúť túto Mojžišovu vetu a čítať ju ďalej: Len dávaj veľký pozor na seba a na svoju dušu a nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca cez celý tvoj život, ale pouč o nich svojich synov a svojich vnukov. Ľud vtedy končí štyridsať ročné putovanie po púšti a dostáva sa do krajiny „pretekajúcej mliekom a medom“. Preto im Mojžiš zdôrazňuje, aby dávali „pozor na svoju dušu“. V čase pohody a blahobytu sa zabúda na dušu.
Mojžišovi poslucháči veľmi dobre vedeli čo im slovami: nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca cez celý tvoj život. Mojžišov ľud videl ako ich Boh viedol a ochraňoval.
Vidíme ako Boh vedie náš život? Preto tomu učíme svojich synov a svojich vnukov. Učíme? Tak je dobre.
Potom o nás bude platiť prisľúbenie Pána Ježiša: Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.
Turzovka, 24.3.22