2 Kr 5, 1-15a, Lk 4, 24-30
Hnev je silná citová reakcia na urážku, sklamanie a podobne.
Prejavy hnevu narušujú vzťahy medzi ľuďmi. Nakoniec môžu viesť k izolácii a bolestnej osamelosti.
Dnes nám evanjelium popísalo návštevu Ježiša v rodisku. Keď rodáci počuli príhovor Pána Ježiša, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Prečo? Boli urazení a sklamaní?
Urážka: Pán Ježiš im pripomenul časy Elizea a Eliáša. Mohli sa za to uraziť? Nechám na vaše posúdenie.
Sklamanie? Z tohto pohľadu by sa niečo mohlo nájsť. Vieme od iného evanjelistu, že očakávali nejaký zázrak, ale preto ich nemusel „zachvátiť hnev“! Dokonca ho vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť.
Je jasné, že hnev narušuje medziľudské vzťahy a izoluje hnevajúceho sa. To sa stalo s rodákmi Ježiša v Nazarete, ktorý prešiel pomedzi nich a odišiel.
Pouvažujme nad sebou, či nás zachvacuje hnev a prečo a či neizoluje aj nás. Ak sme osamelí, izolovaní nie je to pre náš hnev? Veď kto by sa priatelil a tešil z prítomnosti človeka, ktorého zachvacuje hnev.
Turzovka, 21.3.2022