Jak 1, 12-18, Mk 8, 14-21
Bolí nás sklamanie od ľudí.
Napríklad, že sa o nás zle vyjadrujú, že nám bezdôvodne nedôverujú, ohovoria, alebo dokonca osočujú. Čím sú nám bližší, tým je to bolestnejšie. Tí najbližší nám spôsobia smútok aj vtedy, ak sa domnievajú, že im chceme zlé, že ich nemáme radi. Ako veľmi to bolí rodičov, ak ich deti upodozrievajú, že im spôsobili niečo zlé. Najmä ak sa z celej sily usilujú o to najlepšie pre nich.
Aplikujme si tieto postrehy do vzťahu: Boh - človek.
Apoštol Jakub upozorňuje: Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša“. A zdôrazňuje: Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.
Pána Ježiša bolí nedôvera k nemu. Marek píše: Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete?
A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“
Odpovedali mu: „Dvanásť.“
„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“
Odpovedali mu: „Sedem.“
Páči sa mi to stupňovania a záverečná výčitka: „Ešte nechápete?“ Áno, nechápali v dvoch rovinách. Išlo o iný duchovný chlieb – náuku. A tiež o to, že sa nemusia báť nedostatku chleba.
Nebeského Otca, po ľudsky povedané, trápi, že mu nedôverujeme, že o ňom myslíme zlé. Posúďte, nebolelo by vás keby o vás niekto blízky myslel, že ho pokúšate, že ho trestáte, že ho nemáte radi. Nesprávame sa tak k nebeskému Otcovi?
Turzovka, 15.2.2022