2 Sam 12, 1-7a. 10-17, Mk 4, 35-41
Prečo asi Nátan pri ohlasovaní pokánia pre Dávida použil podobenstvo?
Bál sa kráľa? Možno. Dávid už spanštel, a pomaličky naberal despotické spôsoby orientálnych vládcov a ako sa ukázalo v súvislosti s Uriášom, bol schopný všetkého.
Možno to bolo z pedagogických dôvodov, aby jeho výčitka mala väčší účinok. Dávid si totiž chcel zachovať imidž spravodlivého kráľa. Vyskočil a povedal: „Ako žije Pán, muž, čo to urobil, je synom smrti. A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože to urobil a nemal zľutovanie.“
Po takejto reakcii už nemohol cúvnuť. Pritom Natánovo podobenstvo v porovnaní s Dávidovou realitou bolo povedané veľmi jemne. V Natánovo príbehu sa nehovorí, že bohatý sused dal chudáka s jednou ovečkou zabiť.
Boh nám posiela „prorokov“, udalosti, aby sme sa spamätali a napravili. Nie preto, aby nás „dusil“, ale pre naše dobro a dobro nášho okolia. Dôležité je, aby sme sa podobali Dávidovi, ktorý povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Pánovi“ a robil pokánie.