1 Sam 3, 1-10. 19-20, Mk 1, 29-39
O modlitbe sa toho popísalo už veľa, a určite ešte popíše.
Ako je to v praxi? Tí čo sa modlia sa sťažujú na roztržitosť. Mnohí sa dokonca sťažujú, že ich pri modlitbe pokúša zlý duch, lebo hneď ako sa začnú modliť, myseľ majú zahltenú mnohý starosťami; napadajú ich povinnosti... Takým odporúčam urobiť nasledujúce; sadnúť si nič nerobiť, zastaviť sa. Presne to im napadá ako keď sa začnú modliť. Takže nie satan, ale zastavenie sa, spôsobuje, že nám naraz prichádza na myseľ všeličo. Neznamená to, že sa nemáme zastaviť, modliť sa! Práve tu vidíme dôležitosť modlitby.
Dnes sme v evanjeliu počuli: Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Predstavte si, žeby tam Ježiš hovoril o Božom kráľovstve. Poslucháči by boli úplne (domáci a Peter isto) mysľou pri chorobe Petrovej svokry. Preto hneď mu povedali o nej. Pán Ježiš „nelietal v oblakoch“, on poznal život a preto pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Potom mohol hovoriť o Božom kráľovstve.
Naše „pokúšanie“ pri modlitbe je náš život, naše ťažkosti a bolesti, rôzne stresy z minulosti, s ktorými sme sa ešte nevyrovnali, a ktoré sme vnútorne neprijali. Všetky tieto veci môžu byť „zahodené“ jedine s pomocou Božou. A kde ak nie pri modlitbe, v dialógu s Ježišom po svätom prijímaní?! Ak sa snažíme o život v prítomnosti Božej, problémy môžeme hneď odovzdávať Bohu. Peter apoštol asi aj na základe skúsenosti z dnešného evanjelia radí: „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará“. (1Pt 5:7)
Keď si takto vyriešime naše starosti, potom môžeme prehlbovať modlitbu po vzore Samuela (1. čítanie): A Samuel povedal: „Hovor, tvoj sluha počúva.“
Turzovka, 12.1.2022