1 Jn 3, 11-21, Jn 1, 43-51
Je zaujímavé, ako sa mnohí ľudia zdieľajú na sociálnych sieťach.
Dávajú si tam fotky, kde boli, čo varili, akú chorobu majú, že sú v nemocnici... Pre niektorých je to aj priestor na požalovanie sa na opustenosť, na sklamanie z ľudí...
Všimnime si „žalovanie sa zo sklamania“. Pritom by to malo byť dosť samozrejme, veď život nám prináša rôzne ťažkosti, dokonca by sme mali byť na to zvyknutí.
V prvom čítaní apoštol Ján píše: Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. Pozor, nie preto, že sme niečo zlé urobili. Apoštol pokračuje: My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Predpokladá, že sme nenávidení napriek tomu (či preto?), že sme dobrí. Podobne píše Peter: „Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej alebo zločinec alebo sliedič. (1Pt 4:15). A dodáva: „Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha“. (1Pt 4:16)
Takže sklamania z ľudí by sme mali dávať nie na sociálne siete, ale Bohu. Ako? Môže nám pomôcť veta dnešného evanjelia. Ježiš hovorí Natanaelovi: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Ježiš nás vidí.
Nestačí to? Malo by!
Turzovka, 5.1.2022