Flp 2, 1-11, Lk 2, 21-24
Kto trochu sleduje futbal, či iný šport, sú mu známe španielske krstné mená, prípadne i priezviska, ako Jesús.
Aj keď sa v španielčine ináč toto meno číta, ide o meno Ježiš. U nás je nezvyklé, ale Španieli bežne používajú Jesús – Ježiš aj ako krstné meno. Vo väčšine kresťanskej Európy sa však toto meno nenosí, hoci bežne používame meno Mária a ani sa nad tým nepozastavujeme.
Meno Ježiš je hebrejského pôvodu a znamená „Pán je záchrana“. V Ježišových časoch sa už používala novšia forma Ješú(a). Pôvodné hebrejské meno Jehošua sa nachádza aj v Starom zákone. Malo ho viacero osôb.
Uvažujme nad menom Ježiš na základe prvého čítania Listu Filipanom. Z tohto úryvku sa dozvedáme, že Boh Ježiša nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
Prečo sa mu, ako človekovi, dostalo takéhoto povýšenia? Pavol vysvetľuje: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
Toto meno má zvláštnu moc. Ak ho v ťažkých chvíľach vzývame s vierou, stáva sa pre nás záchranou. Lenže nemôžeme to brať ako magické slovo, či dokonca nejaké zaklínadlo! Jeho účinnosť je podmienená, aby sme zmýšľali tak, ako Kristus Ježiš.
Vzývanie mena Pánovho pomáhala mučeníkom a pomáha im aj v dnešnej dobe, lebo nasledujú Ježiša, ktorý sa uponížili, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
V tomto sa najviac prejavuje sila Ježišovho mena. My nenosíme meno, ani priezvisko „Ježiš“, ale meno Kresťan. To zaväzuje!
Turzovka, 2.1.2022