Možno si kladiete otázku prečo v oktáve na Vianoce hneď po oslávení Narodenia Pána, Cirkev predkladá na oslavu mučeníka sv. Štefana a evanjelistu sv. Jána.
Ako prišlo k tomu, že najveselšie sviatky roku sa veľmi rýchlo menia na pripomienku umučenia človeka?
Odpovedí môže byť viacero. Napríklad, že narodenie i smrť jednoducho patrí k sebe. Odpoveď môže znieť ale i tak, že je to len súhra okolností, alebo že je tu spoločná nosná téma, v ktorej sa narodenie nášho Spasiteľa a mučeníctvo Štefanovo spolu stretávajú.
Anjelské zbory spievajú vianočné „Sláva na výsostiach Bohu.‟ Podobne Štefan vidí otvorené nebesá a Božiu slávu. Prežíva podobne výnimočný okamih, akým sú vianočné sviatky. Prežíva Božiu otvorenosť, prístupnosť a prítomnosť, a to v situácii, ktorá je tak nevianočná. Vie o tejto Božej blízkosti v čase prenasledovania, ohrozenia a nakoniec i vo chvíli smrti. To je nádej pre všetkých, ktorí prežívajú niečo podobné ako Štefan bez ohľadu na sviatočné dni. Mnohí sviatky, nesviatky trpia prenasledovaním pre vieru, musia znášať násilie, utrpeli stratu kvôli úmrtiu niekoho blízkeho alebo sami sú na pokraji smrti.
A prečo dnes slávime sv. Jána apoštola?
Hneď vedľa svätej obety života, ktorou najviac získavajú veriaci Kristove srdce, stojí panenstvo ako cnosť. Práve sv. Ján apoštol je stelesnením muža, ktorý našiel potechu v Kristovi a podriadil mu vlastné túžby, aj tie telesné. Apoštol Ján, o ktorom nám Nový zákon hovorí, že bol Kristovým miláčikom, je mužom, ktorý prežil svoj pozemský život ako muž v panenstve, aby sa priblížil k Božej čistote.
Turzovka 27.12.2021