Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

1 Sam 1, 24-28, Lk 1,46-56

Príbeh starozákonnej Anny, matky Samuela konči slovami: I klaňali sa tam Pánovi (1. čítanie).

Panna Mária pri stretnutí s Alžbetou tiež chváli Boha (evanjelium).

Pápež Benedikt XVI. uvažoval nad slovami Panny Márie „velebí moja duša Pána“ takto:

Keď Magnificat, táto vznešená pieseň začína slovami: Velebí moja duša Pána, to znamená, že Máriina duša obdivuje a oslavuje Pánovo jedinečné postavenie. Mária chce, aby Pán bol vo svete, v jej živote ten skutočne najdôležitejší, aby si všetci uvedomovali jeho prítomnosť a význam. Nemá strach pred tým, že by sa v jej živote Pán stal „konkurentom“, že by jej svojou veľkosťou zobral niečo zo slobody alebo zo životného priestoru. Vie, že keď je Boh človekom uznaný za najdôležitejšieho a najväčšieho, že tým rastie samotný človek, že tým rastieme každý z nás, ktorý tak urobíme. Náš život nie je tým zotročený, ale pozdvihnutý a rozvíja sa práve vtedy, keď sa odohráva v Božom svetle.

Skutočnosť, že naši prarodičia Adam a Eva si mysleli opak, predstavuje podstatu dedičného hriechu. Adam a Eva sa naplnili strachom, báli sa, že keď by uznali Božiu veľkosť, že on im niečo zoberie z ich života. Mysleli si, že by mali Boha vymedziť, ohraničiť sa od neho, aby získali pre seba voľný priestor. V tomto spočíva aj veľké pokušenie modernej doby.

Vždy častejšie sa ľudia napĺňali myšlienkami a prijali ich za svoje: „Ale tento Boh nám nechce nechať našu slobodu, svojimi prikázaniami nám obmedzuje náš životný priestor. Musí byť preto odstránený, chceme byť nezávislí, samostatní. Bez tohto Boha budeme my sami bohmi a budeme si robiť to, čo my chceme.“

Takto rozmýšľaj aj márnotratný syn, ktorý nepochopil, že práve tým, že žije v dome svojho otca, je skutočne „slobodný“. Odišiel ďaleko z domova do cudzej krajiny a premárnil svoj majetok. Nakoniec si uvedomil, že práve tým, že sa vzdialil od otca, namiesto toho, aby bol slobodný, stal sa otrokom. Spoznal, že iba návratom do otcovho domu sa skutočne oslobodí, v celej kráse života.

Ale tam, kde Boh bol odstránený, človek sa nestal väčším. Práve naopak. Stratil svoju dôstojnosť Božieho stvorenia, stratil vo svojej tvári božiu podobu. A nakoniec upadol do beznádeje a chápe seba samého iba ako produkt slepého vývoja a ako taký, môže byť každý človek použitý a zneužitý. Súčasné skúsenosti nám to potvrdzujú.

Iba ak Boh je velebený ako veľký, aj človek rastie. Spolu s Máriou začíname chápať, že je to tak. My sa nesmieme od Boha vzdialiť, ale my musíme si byť vedomí Božej prítomnosti. My musíme v našom živote pokladať ho za najväčšieho, potom bude aj z nás vyžarovať Božia podoba a budeme mať podiel na svetle Božej dôstojnosti. Je dôležité, aby Bohu bolo priznané najdôležitejšie postavenie vo verejnom a aj v súkromnom živote.

(Porovnaj: Benedikt XVI., Homília na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, pápežská farnosť sv. Tomáša z Villanova, Castel Gandolfo, 15. augusta 2005)

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.