Nm 24, 2-7. 15-17d, Mt 21, 23-27
Zamyslenie Keď človek niekam cestuje do zahraničia, popri balení svojich vecí myslí aj na to, že si potrebuje zobrať občiansky preukaz alebo pas. Keď príde chvíľa, preukážeme sa dokladom a môžeme cestovať ďalej.
Ukázali sme svoju legitimáciu – platnosť, kde sú naše iniciály a naša fotografia. Keď je všetko v poriadku, človek sa teší a môže cestovať ďalej. Ak nie je všetko v poriadku, pýtame sa ako, sa to mohlo stať? Kde som vlastne urobil chybu? Prečo som si to doma neskontroloval? Prečo som to až teraz zistil?... Legitimácia – slovo nad ktorým dnes môžeme uvažovať.
Aká je moja legitimácia pred Bohom. Možno sa pýtajme, ako ma dnes Boh vníma? A ako ja vnímam Boha? Veľkňazi a starší ľudu sa pýtali Ježiša: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“ Ježiš nikomu nemusí ukazovať svoju legitimáciu, zdôvodňovať alebo preukazovať svoj pôvod alebo poslanie, ale On chce všetko robiť nie pre seba, ale pre naše dobro a slávu Nebeského Otca.
Veľkňazi a starší boli zahľadení do seba, videli v sebe akúsi samoľúbosť. Jeden duchovný spisovateľ sa vyjadruje o ľudskej samoľúbosti a ješitnosti takto: „Každý, aj ten najpokornejší, si o sebe myslí viac a lepšie ako ten najlepší kamarát, známy alebo fanúšik. Slávu, komplimenty, chváloreči od ľudí nevpúšťaj do svojho vnútra, lebo oni ti vytvoria ilúziu o tebe. A ilúzie sa časom zrútia a spôsobia len bolesť.“
Ján Krstiteľ ohlasoval: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky.“ Je to výzva pre nás. Nie žiť v ilúziách, ale v realite nášho života, nie v senzáciách, ale v Božej blízkosti. Predsavzatie Prosme dnes Ježiša o jednoduché, čisté a pokorné srdce.