Dan 6, 12-28, Lk 21, 20-28
Budúcnosť – lákavá a nepredvídateľná!
Koľkí ju chceli poznať, koľkým prinášala nádej i obavy.
Proroci predpovedali budúcnosť v nejasných kontúrach, Ježiš nám ju priniesol jasnejšie. Predpovedal súd nad Jeruzalemom, zničenie chrámu, ale aj našu budúcnosť.
Ježiš presne pozná našu budúcnosť. On je Boh a pre Boha neexistuje žiadna minulosť, žiadna budúcnosť, iba prítomnosť. Ježiš nás nechce vystrašiť svojimi predpoveďami. Informuje nás, že jeho príchod bude sprevádzať niečo dramatické.
Povedal svojim učeníkom: „Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané.
Prví kresťania - na rozdiel od ostatných obyvateľov vedeli čo majú robiť, že nesmú ostať v meste. Aj keď logika diktovala ostať v meste chránenom hradbami.
Čo hovorí nám?
Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia.
Sú exegéti, ktorí v dnešnom evanjeliu vidia koniec sveta, iní vysvetľujú tieto slová, aby sme boli vždy pripravení. Uvedomujeme si, že Ježiš jedného dňa skutočne príde a že čas, ktorý máme, by sa mal využiť na prípravu.
Otázkou je, či túžime po Ježišovom príchode. Príchod Ježiša bude znamenať koniec tohto sveta. Veľa ľudí tomu neverí. Myslia si, že naša zem bude trvať večne a keby aj, tvrdá logika hovorí, že my tu večne nebudeme!
Predpovede rôznych prírodných katastrof, vojen a rôznych znamení – a najmä ich realita - by nás mali upozorniť na to, že náš trvalý domov nie je tu na zemi. Je len na nás, či naše stretnutie s Pánom Ježišom bude radostné.
Ježiš nám dáva rady: Buďte opatrní, aby vaše srdcia nie sú zaťažené obžerstvom, opilstvom a starosťami o život. Pre väčšinu z nás táto rada neplatí. Nikto z nás nechce byť alkoholik, no veľa ľudí je zaťažených životnými starosťami. Títo ľudia hovoria, že sa predsa musia báť o svoju budúcnosť. Čiastočne je to pravda. Áno, musíme sa postarať o našu pozemskú budúcnosť, ale tak, aby sme sa nezabudli postarať o našu večnú budúcnosť.
Podstatné je toto: Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.
Keďže nám Boh dal svoje svetlo a urobil nás svojimi deťmi, zodvihnime hlavu k nášmu Otcovi: Pán osvieť oči nášho srdca a daruj nám svoj pokoj, o ktorý prosíme.
Blahoslavení, ktorí prijali Pána a je im dovolené vidieť jeho slávu.
Turzovka, 25.11.2021