Sk 18, 9-18, Jn 16,20-23a
Smútok je záležitosť nie rozumu, ale citu. Ťažká je preto aj jeho definícia. Prečo je smútok? Niečo nie je tak, ako by sme chceli.
Z čoho boli smutní apoštoli?
- Smútok z odchodu Ježiša
- Strata zmyslu nasledovania Ježiša
Každý z nás prežil, prežíva smútok, preto vieme apoštolov pochopiť. O to viac nás môže zaujímať odpoveď na otázku: Ako premáhať smútok?
Na stretnutí s mladými som dostal ta túto otázku tieto odpovede:
Idem do spoločenstva – spoločenstvo pomáha, lebo vtedy cítim, že nie som sám. Možno tu aplikovať ľudovú múdrosť: Podelená bolesť – polovičná bolesť. Podelená radosť – dvojnásobná radosť.
Pomodlím sa – Opäť je tu spoločenstvo. Tentoraz s Bohom. Odovzdanie mu svojich problémov, ťažkosti.
Obetujem to za niekoho - Opäť myšlienka na niekoho, za koho to obetujem a tiež spojenie s Bohom.
Nuž, sme stvorení na obraz Boží. A Boh je nie Bohom samoty, ale spoločenstva. Žije v láske Trojice.
Ako premáhať smútok možno vybadať aj v tejto skúsenosti:
Počas pôsobenia v Brezne som poznal člena protikomunistického odboja, ktorý v tom čase mal 80 rokov a bol plný elánu. Čudoval som sa kde ho berie. Bol v Jachimove na nútených prácach, kde ho zobrali hneď po štúdiách. Stratil najlepšie roky.
Vysvetlenie mohlo byť v tomto: Nosil mi ich časopis Svedectvo. Majú na ňom motto: Ak si stratil majetok – stratil si veľa, ak si stratil slobodu – stratil si viac. Ak si stratil vieru – stratil si všetko. Asi tam je to tajomstvo.
Pán Ježiš povedal apoštolom: Túto radosť vám nik nezoberie – počuli sme v dnešnom evanjeliu. Nik nám nezoberie radosť z viery, že Ježiš odišiel, aby bol viac s nami. Svätý pápež Lev veľký to vyjadril takto krásne:
Milovaní, Boží Syn vtedy, keď sa odobral do slávy Otcovej velebnosti, ... začal nám byť božstvom bližší, keď sa stal ľudskou prirodzenosťou vzdialenejším.
Môžeme povedať: Odišiel Ježiš ako človek, aby nám bol bližšie ako Boh.
Ježiša ako človeka apoštolom i nám umučili, zobrali, ale nie ako Boha. Ježiša Boha nám nik nezoberie a tým ani radosť.
Turzovka, 15.5.2015