Rim 8, 12-17, Lk 13, 10-17
Nepríjemné je byť dlžníkom!
Ak máme pôžičku a splácame ju, máme obavy aby sme nestratili prácu. Potom stratíme majetok, ktorým ručíme, alebo ju musí splácať ručiteľ. Ak sme dlžní niekomu blízkemu, cítime sa byť zaviazaní. Rovnako je nám nepríjemné, ak sme niekomu zaviazaní za pomoc, dar...
V dnešnom prvom čítaní sme počuli: Bratia, sme dlžníkmi, ale nie telu, aby sme museli žiť podľa tela.
Sme dlžní telu? Nie, poviete si, veď je naše. A predsa mu splácame dlžobu. Že nie? Ak sme niekomu dlžní, cítime sa mu byť zaviazaní a snažíme sa mu vyhovieť v čom môžeme, sme k nemu až úzkostlivo úctiví, máme obavu mu v niečom nevyhovieť, venujeme mu čas... A nesprávame sa tak k telu. Stará známa otázka: Koľko času venuješ pred zrkadlom - telu a koľko duši – modlitbe? Jedna pani má ísť na operáciu, ale nemôže lebo musí schudnúť ešte veľa kilogramov. Paradox: tak sa cítila byť dlžná telu, až ju zradilo. Plnia sa slova sv. Pavla: ak budete žiť podľa tela, zomriete.
Pavol nám povedal: sme dlžníkmi. Komu? Stvoriteľovi. Preto apoštol pokračuje: dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“
Cítime sa byť zaviazaní, dlžní Bohu? Pokúsme sa odpovedať na základe dnešných čítaní.
Pavol hovorí, že sme Bohu dlžní za dar dedičstva, ktoré sme od neho dostali. Argumentuje: Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; hneď aj dodáva ako, čim môžeme dlžobu splácať: ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení a tým si pripraviť radostný život. Preto sme opakovali refrén: Náš Boh je Boh spásy, on je náš Pán.
V evanjeliu sme počuli, že v synagóge bola žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď jej Pán povedal: Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Je to pekný symbol. Splácať Bohu, znamená byť vzpriamený, netreba sa upokorovať ako pred ľudským dlžníkmi. Ak oslavujeme Boha splácame radostne dlžobu.
Čo nasledovalo? Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“ On sa necítil byť dlžný, on bol zdravý, on nepotreboval Ježiša, nevedel sa vcítiť do postavenia chorého. Bol to pyšný človek!
Boli tam však aj ľudia, ktorí sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.
Je nepríjemné byť dlžníkom. Ale nie Bohu. On je Otec (a byť dlžný otcovi je samozrejmosť – až prílišná).
Turzovka, 25.10.2021