Rim 6, 19-23, Lk 12, 49-53
Sledovali sme požiare v Grécku, Španielsku a súcitili s tými, ktorí prišli o domovy, život.
Keď k nám došla správa o požiari nemocnice v Ružomberku, mysleli sme na chorých, ktorí tam ležia a či sa tam budú môcť liečiť. A tu počujeme: Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Toto by sme mohli rozumieť obrazne, ale čo s týmto: Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.
Na to čo hovorí dnes Pán Ježiš v evanjeliu, nie sme zvyknutí. To nie je Ježiš, ktorého poznáme, milosrdný a milujúci, ktorý sa s láskou obracia k hriešnikom, hľadá stratené ovečky a necháva sa ukrižovať, aby sme mohli byť spasení. Tu zrazu hovorí o ohni a o rozdelení.
Mýlime sa teda v Ježišovi? Nie je to ten istý radikálny fundamentalistický kazateľ, ktorý vo svojom fanatizme propaguje svätú vojnu? Dúfam, že je nám všetkým jasné, že takáto interpretácia je úplne nesprávna, aj keď v cirkevných dejinách bolo a je dostatok príkladov, ktoré touto pasážou odôvodňujú ozbrojený boj proti falošným učiteľom a učiteľom rôznych vierovyznaní.
Nielen vtedy, ale aj dnes, každá radikalizácia, každý fanatizmus a každý fundamentalizmus, každý extrémizmus bez ohľadu na náboženstvo, akákoľvek podobná filozofia a politika sú nesprávne z veľmi jednoduchého dôvodu; pretože nerešpektujú slobodu človeka, ktorú Boh dal každému, pretože Boh je láska a chce, aby ho človek miloval - a láska je možná iba v slobode. Preto aj sv. František Saleský povedal: „Sloboda je najvzácnejšou súčasťou človeka, životom srdca.“ Nútená láska nie je láska. Ak Boh chce, aby sme ho milovali pravdivo, úprimne a autenticky, potom to možno dosiahnuť iba slobodným rozhodnutím.
A práve v tomto bode sme dospeli k správnemu pochopeniu tohto evanjelia, ktoré sme dnes počuli. Oheň a rozdelenie nemajú nič spoločné s ozbrojenými konfliktami medzi národmi. Je to skôr o našom vnútornom boji, ktorý prebieha v našich srdciach. Oheň bol v Ježišovej dobe symbolom očisty. Jasne to ukazuje aj odkaz na krst. Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!
Keď Ježiš prináša oheň na zem, chce, aby ľudia konečne pochopili, o čo v skutočnosti ide, a to o láske - láske k Bohu, o láske k blížnemu a o láske k sebe samému. Ježiš chce, aby tento oheň lásky konečne znova zapálil. To sa potom stalo na Turíce, keď Duch Svätý zostúpil na učeníkov v ohnivých jazykoch. Odvtedy sa už tento oheň nedá zastaviť.
To isté platí o rozdelení. Pretože nám Boh dal slobodu, sme schopní mu povedať áno, ale aj nie. Toto rozhodnutie sa vyžaduje aj od nás - a rozhodnutie má dôsledky. Môže to znamenať, že sa nám kvôli nasledovaniu Krista vysmievajú, odsudzujú a ponižujú. Môže to znamenať šikanovanie, alebo dokonca stratu zamestnania, stratu vlastnej rodiny a dokonca stratu života.
Z dnešného evanjelia nám je zrejmé, že viera nie je len koníčkom, ktorému sa môžem venovať, ako sa cítim. Ježiš nie je talizman, ktorého by sme ľubovoľne odkladali do zásuvky a potom ho znova vzali, keď nás to baví a je to vhodné. Ide teda o úplne zaangažovanie sa za vieru: vaše áno nech je áno, vaše nie nech je nie - vlažný je vypľutý. (porovnaj Zjv 3:16)
Turzovka, 22.10. 2021