Joel 1, 13-15; 2, 1-2, Lk 11, 15-26
Zdravotná sestra pracujúca v Ostrave (úmyselne nechcem hovoriť o Slovensku) sa sťažuje:
„Prácu mám relatívne dobre zaplatenú, ale nie je to jednoduché. Očkujem v nákupnom stredisku, celú šichtu som v skafandri, ale najviac ma bolí, že mnohí na nás vykrikujú a na nás útočia. Veď im pomáhame. Sama som prešla Covidom a viem čo to znamená.“ Odpor nad ktorým sa zastavuje rozum.
Aj odpor, s ktorým sa Ježiš stretol, bol bezhraničný. Počuli sme, že sa bráni vysvetľovaním, že démonov môže vyhnať iba niekto „Božím prstom“, čo ilustruje Božiu moc.
Pri každom víťazstve nad zlom sa posilňuje Božie kráľovstvo. My Božie kráľovstvo posilňujeme víťazstvom nad zlom v nás. Je však potrebné, aby to víťazstvo bolo trvalé. Hovorí sa, že ak sa človek, ktorý sa zotavuje zo závislosti a vráti sa k predchádzajúcemu zlému životnému štýlu, jeho stav môže byť nakoniec oveľa horší ako predtým. Ježiš preto skonštatoval: A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým Prečo? Lebo nezdar mu uberá psychické sily – sebadôveru. Túto sebadôveru môžeme posilňovať prosbou k Pánovi, veď „všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje (Flp 4:13).
Som odhodlaný s Božou pomocou napredovať na ceste za zdravím a rastom? Som v sebe rozdelený alebo sa pokúšam byť úplne oddaný Ježišovi ako jeho učeník?
Treba bdieť a hneď keď v srdci zbadám niečo zlé, musím požiadať Ježiša, aby ma vyslobodil.
Pokušenie uniknúť z Ježišovej cesty je súčasťou života. Môžeme sa ocitnúť tvárou v tvár lákadlám v rôznych oblastiach nášho života, ako je bohatstvo, úspech, sexualita, potešenie na úkor iných, nespravodlivosť... Pokorný človek vie, že mnohokrát môžeme padnúť a že skutočným Ježišovým učeníkom je ten, kto je schopný po páde vstať a následne vydať zo seba to najlepšie.
Turzovka, 8.10.2021