Sk 20, 17-27, Jn 17, 1-11a
Mladučká, umierajúca Sv. Terézia z Lisieux povedala: „Neumieram, vstupujem do života“.
Aj my možno veríme, že naša duša neumiera a smrť je len prechodom. Ale čo naše telo? Sme s nim spätí, aj to sme predsa my. Niekedy sa viac cítime byť telom ako “dušou“.
Vo Verím Boha sa modlíme: verím v tela mŕtvych vzkriesenie...
Vo štvrtok sme si pripomínali, že Pán Ježiš vystúpil do neba aj s telom a 15. augusta (na naše hody) budeme sláviť Nanebovzatie Panny Márie. Panna Mária je „celá“ (i s telom) v nebi.
A toto je ťažko uveriť. Veď vidíme ako sú naše tela po smrti znehodnotené! Nevieme si to predstaviť, nevieme aké telo nám Pán Boh vytvorí v Božom kráľovstve. Niečo z popisu Zmŕtvychvstalého pri zjavovaní sa, dá vytušiť. Bude to naše telo, iné, ale neviem aké.
Pán Ježiš nám k tomu dnes povedal:
Pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
Ako využíva Ježiš túto moc nad každým telom? Dáva nám večný život!
„Nebojte sa!“ To sú jedni z prvých slov zmŕtvychvstalého Krista, ktoré povedal ženám a potom aj apoštolom. Možno práve podobné slová hovorí aj nám: Nebojte sa mi všetko dať - i pochybnosti. A kto o tom pochybuje, nech vystrie svoju ruku a vloží prsty do rán po klincoch a ruku do môjho boku. Nebuďte neveriaci, ale veriaci“.
Zoberme si na pomoc analógiu z prírody:
Raz jeden muž prosil o kvet a motýľa. Dostal kaktus a nepeknú húsenicu. Bol smutný. Povedal si: Boh sa musí starať o toľko ľudí - na mňa možno nestačil a bola to len taká banalita. A rozhodol sa na to nemyslieť. A zabudol na svojmu prosbu.
Po nejakom čase si všimol, že na škaredom kaktuse vykvitol krásny kvet a nepekná húsenice sa premenila na krásneho motýľa.
Boh robí vždy správne. Jeho cesty sú vždy najlepšie. Aj vtedy keď sa javia úplne nesprávne.
Tak aj my sa môžeme z húsenice stať krásnym motýľom. Naše telo bude krásne a večne mladé – lebo bude večné. Aj keď sa musíme zakukliť – zomrieť.
Ako môžeme povedať, že narodením starneme a ideme k smrti, tak so svätou Terezkou môžeme povedať: „Neumieram, vstupujem do života“.
Olešná, 19.5.2015