Joz 24, 1-13, Mt 19, 3-12
Sociálne siete sú nevyčerpateľným zdrojom všelijakých hlúposti.
Niekedy možno aj dobrých informácií. Túto posúďte: Rodina si zobrala psa z útulku. Celé noci nespal. Podľa psychológa (aj psy majú psychológov) preto, lebo sa bál, že ho majitelia dajú opäť preč. No, neviem či to tak pes chápe.
Každopádne, u ľudí to tak je. Chcú mať istotu! Detí sa preto radi hrajú na schovávačku, lebo sa chcú ubezpečiť, že rodičia ich budú hľadať. Nielen deti, každý človek má rád istotu a chce ju. Najmä v rodine.
Písmo sväté píše, že Boh stvoril človeka ako muž a ženu. Ježiš na základe toho zdôraznil: ‚Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele‘? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje. Mala by byť u nich istota a vernosť.
Vernosť nielen v manželstve, ale vôbec vo vzťahoch (i rehoľných), je stále (možno viac ako kedykoľvek predtým) nedostatkovým tovarom. Je to škoda, pretože je to niečo nevyhnutné pre normálny vývoj a existenciu človeka.
Darí sa nám, keď žijeme v atmosfére dôvery a keď sme sami verní. Vzdať sa vernosti znamená vzdať sa rozvoja. Žiaľ, nikto z nás nie je úplne verný - stále sa to učíme - ale stojí za to sa to ďalej učiť. Vernosť si vyžaduje aj silu a tí, ktorí sa cítia milovaní, sú toho schopnejší. Preto by sme v prvom rade mali hľadať silu byť verní Bohu a vyprosiť si od neho lásku, ktorá bude zdrojom našej vernosti voči druhým.
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 13.8.2021