Gal 5, 16-17. 22-23a. 24-25, Jn 14, 23-26
Človek je duchovný a hmotný, je zloženinou dvoch prvkov, ktoré sa zdajú nesúrodé a v protiklade.
Platónovi a mnohým iným sa zdalo, že tento stav nie je prirodzený, že bohovia potrestali človeka a uväznili jeho dušu v tele. Hovorí dokonca aj o tzv. preexistencii duše. Ujali sa toho aj kresťanskí filozofi „platonici“a hlásali: Duše boli u Boha (preexistencia) a učenie sa, konanie dobra (vliate čnosti) je rozpamätávanie sa na „predchádzajúci“ život s Bohom.
Je to prílišné delenie človeka na telo a dušu.
Trochu to zaznieva aj u sv. Pavla v liste Galaťanom:
Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.
Pavol tu nehovorí o duši (princíp života), ale o duchu. Ani nemôžeme mechanicky oddeľovať telo od ducha. Telo považovať za hriešne a dušu za svätú. Veď z hlavných hriechov pýcha, lakomstvo, závisť, hnev určite nie sú hriechmi tela. Sú pokušenia telesné a sú pokušenia čisto duchovné - (aj ja to príliš delím kvôli vysvetleniu)!
Ak apoštol píše o vzájomnom odporovaní tela a ducha, tak preto, lebo on píše o človeku (duchu), ktorý je chrámom Ducha svätého. Vtedy je náš duch v protiklade s telom – myslí sa hriechom. Tak sa nastolil termín „duchovný život“.
Pojem «duchovného života» sa často používa v duchovnej literatúre. V podstate sa mu približuje i každý ušľachtilý humanizmus. Presadzuje, aby sa pred telesnými hodnotami dávala prednosť tzv. duchovným hodnotám: vede, umeniu, filozofii.
Cieľom duchovného života je dokonalé zduchovnenie - rozumej zdokonalenie, celého človeka: jeho mysle, vôle, citov, tela. Slovu «zduchovnenie» treba správne rozumieť: Ak prevládne telo nad duchom, vyššie záujmy a činnosť sa dusia. Opačne je to, keď vládne duša. I telo sa stáva krásne a zdravé. Preto sv. Pavol píše: Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.
«Zduchovnenie» človeka neznamená umenšenie ľudských hodnôt, ale naopak, ich plný rozkvet. Ak sa staráme o to, aby sme uskutočnili všetko, čo žiada Duch, on sám nás naučí, ako to uviesť do súladu s ostatnými potrebami. To, čo žiada duša a telo, nie je potom v rozpore s duchovným životom (vlastne životom), naopak, všetko spolupracuje, je to jednotná činnosť. Vsledkom je dokonalá harmónia všetkých hnutí, postoja, myšlienok, citov, želaní, úmyslov, nálad, radostí. «To je jednoducho raj!» (Teofán Zatvornik). Preto nečudo, že Pán Ježiš hovorí o Duchu Svätom ako o Tešiteľovi.
Prejavom duchovného človeka je teda čistá viera, dobrý život, cnosti, neporušené mravy.
Preto považujeme za samozrejme prijímať Ducha svätého a prosiť oň na základe prísľubu nášho Pána: Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.
Turzovka, 25.5.2015