Sir 44, 1. 9-13, Mk 11, 11-25
Je zaujímavé ako sa v ľudovej múdrosti odráža znalosť psychológie človeka. Napríklad: Kto chce psa byť, palicu si nájde.
Myslím, že súhlasíte so mnou, že táto múdrosť dobre vyjadruje, že ak chceme, na druhého si vždy niečo nájdeme.
Neviem však či je nejaké porekadlo na to, že seba vždy ospravedlníme. To je myslím, tiež všeobecná skúsenosť.
Svoje chyby, niekedy dokonca aj neresti, vieme perfektne ospravedlniť. Dokonca zbožne. Kto má problémy s ovládaním sa, tak si povie: Aj Pán Ježiš sa musel nahnevať a dokonca preklínal. No, a je to aj v dnešnom evanjelia.
Ako to bolo? Evanjelista Marek píše: Ježiš... vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. Teda vôbec nerobil v návale hnevu a rozčúlenia. Všetko si popozeral, vyspal sa na to a na druhý deň urobil poriadky. Však pekný príklad (možno ďaleko od nášho postoja)!
Ako to bolo s tým preklínaním? Pán Ježiš povedal: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“ To iba Peter vyschnutie stromu vysvetlil takto: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol“.
Evanjelista napísal, že Pán Ježiš pocítil hlad. Ak sa dokázal postiť štyridsať dní, určite by vydržal aj teraz. Urobil to iste preto, aby ukázal, že jeho nasledovník má prinášať úrodu. Aj tým, že sa vie ovládať ako nám Pán dal príklad.
Pripomeňme si to: Na riešenie závažného problému si nechajme čas – vyspíme sa na to. Pán Ježiš vyhnal predavačov na druhý deň. V prípade hnevu sa tiež odporúča napočítať do dvadsať. Evanjelista Ján popisuje iné vyčistenie chrámu takto: Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok (2:15). Kým sa upletie taký korbáč, myslím sa dá napočítať do dvadsať J.
Ak budeme nasledovať Pána, potom zvalíme aj horu našej prchkosti a hnevu do mora pokoja.
Skúsme nachádzať čím menej tých palíc na iných a niečo si nechajme aj na seba. Priamo, nezaobalene povedané: Neospravedlňujme seba, ale iných!
Turzovka, 30.5.2015