Sir 51, 17-27, Mk 11, 27-33
Kazateľ hlásal Božie slovo pred veľkým zástupom.
Ako to bolo u neho známe, skôr ako na presnú literárnu formu, viac sa sústredil na obsah posolstva.
Medzi jeho poslucháčmi bol pán, známy mimoriadne kritickými poznámkami a komentármi. Po bohoslužbe povedal kazateľovi: „Mimochodom, všimol som si, že ste vo svojej kázni urobil jedenásť gramatických chýb.“
„Veľmi pravdepodobné," odvetil kazateľ chladne, „ani minútu o tom nepochybujem. Moje školské vzdelanie bolo slabé. Často som si prial, aby som sa doučil. Ale využívam všetky vedomosti, ktoré mám v službe Kristovi. Ako je to s Vami? “
Ktovie či zarazený pán zareagoval na túto odpoveď kazateľa. Dúfajme, že išiel domov, prečítal si kapitolu Biblie a modlil sa za pokornejšie srdce, než aby si zopakoval gramatické chyby kazateľa.
Základom, podmienkou poznania pravdy (a tým aj Ježiša veď on je Pravda) je otvorenosť pre ňu. Tá chýbala nielen spomínanému kritikovi, ale aj niektorým Ježišovým súčasníkom. Takých sme mali možnosť poznať v dnešnom evanjeliu. Veľkňazi, zákonníci a starší boli populisti – išlo im o priazeň ľudí a nie pravdu.
Keď je srdce uzavreté pred Božím duchom, pozornosť sa sústredí iba na vonkajšie a okrajové faktory.
Keď sa srdce uzavrie pred duchovným hodnotami, zostáva zvedavé iba na rečnícke argumenty, prednes!
Evanjelium dňa predstavuje taký kriticky tvrdý a neúnosne uzavretý postoj veľkňazov, zákonníkov a starších k osobe a službe Ježiša. Toto je vyjadrené v ich podpichujúcej otázke Ježišovi: „Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“
Zdá sa, že nemáli dôvod na kritiku rečníckych schopnosti, ale v Ježišovi videli hrozbu, že si získava ľudí a oni budú bokom. Vidíme to aj z toho, že kalkulovali s odpoveďou Ježišovi, aby nestratili priazeň ľudí. Oči mali zatvorené, aby nevideli dobrotu Pána
Keď je srdce uzavreté pred Božím duchom, pozornosť sa sústredí iba na vonkajšie a okrajové faktory...
Turzovka, 29.5.2021