Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Prvé kresťanské generácie opierali svoju vieru o svedectvo apoštolov a ich učeníkov. No už koncom 1. storočia sa objavili pokusy usporiadať kresťanskú náuku do nejakej myšlienkovej sústavy, ktorá by mohla priblížiť kresťanstvo čisto rozumovo uvažujúcemu človekovi.

Toto úsilie začalo mať osobitný význam od prvej polovice 2. storočia, keď na mladé rastúce kresťanstvo začali útočiť židovskí a pohanskí myslitelia. Proti nemu sa postavili zo strany Cirkvi tzv. apologéti, ktorí bránili a odôvodňovali kresťanskú náuku. Medzi nimi vynikol filozof sv. Justín.

Svätý Justín nebol od narodenia kresťanom. Pochádzal z pohanskej rodiny. Jeho otec Priscus bol pravdepodobne Riman. Justín sa narodil niekedy začiatkom 2. stor. v sýrsko-palestínskom meste Flavia Neapolis. Bol to niekdajší biblický Sichem, terajší Nablus v Samárii. Po páde Jeruzalema roku 70 si Rimania urobili z tohto mesta kultúrne a politické stredisko. Prevládala však grécka kultúra, ktorá ovplyvnila aj Justínovo myslenie.

Justín mal široké vzdelanie, ale najviac ho pútala filozofia. Jej pomocou sa usiloval dospieť k pravde a k životnému šťastiu. Skúmal viaceré grécke filozofické systémy, z ktorých sa mu najväčšmi páčila Platónova filozofia. Plné uspokojenie našiel až vtedy, keď spoznal spisy starozákonných prorokov a evanjelium. Niekedy okolo roku 130 sa stal kresťanom, a to pravdepodobne v maloázijskom meste Efez.

Aj po krste si Justín vážil grécku filozofiu; videl v nej stopy kresťanskej pravdy a Sokrata dokonca pokladal za akéhosi proroka druhej božskej osoby - Božieho Slova. Pre neho teda prijatie Krista neznamenalo odmietnutie minulosti, ale šťastné zavŕšenie hľadania pravdy. Justín však v jednom svojom spise priznal, že na jeho prijatie Kristovej náuky vplývalo aj poznanie života kresťanov. Počul proti nim veľa námietok, ale keď ich spoznal, zistil, že obviňovanie sa nezakladá na pravde. Našiel u nich úprimnú a ušľachtilú nábožnosť, hlbokú túžbu slúžiť Bohu a ľuďom, ako aj presvedčivú neochvejnosť pri prenasledovaní.

Ako kresťan sa Justín venoval obrane a šíreniu kresťanskej náuky predovšetkým medzi rímskymi a gréckymi vzdelancami. Z vlastnej skúsenosti vedel, že títo predstavitelia vtedajšej kultúry poznali kresťanstvo takmer výlučne z falošných obvinení jeho nepriateľov. Justín si založil vlastnú filozofickú školu v Ríme a napísal aj niekoľko filozofických spisov, kde bránil kresťanstvo proti kritike Rimanov, Grékov a Židov. Z jeho písomných diel sa zachovali tri: dve s názvom Apológia (to značí obrana, obhajoba) a tretie Dialóg so Židom Tryfónom. Jednu apológiu adresoval rímskemu cisárovi Antoninovi Piovi a druhú rímskemu senátu.

Justín zomrel ako mučeník za cisára Marka Aurélia okolo roku 165. Na smrť ho odsúdil spolu so šiestimi jeho žiakmi rímsky prefekt Rusticus. Stalo sa to pravdepodobne na udanie pohanského filozofa Crescenta, s ktorým viedol Justín ohnivé dišputy. Kresťanský filozof sa pri súde hrdo hlásil ku Kristovi a spokojne prijal rozsudok smrti. Justína a jeho spoločníkov najprv zbičovali a potom sťali.

Napriek niektorým teologickým nepresnostiam vo svojej náuke filozof a mučeník svätý Justín patrí medzi veľké osobnosti poapoštolskej epochy a významne prispel k plnému vstupu kresťanstva do sveta grécko-rímskej kultúry.

Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.