Narodil sa 8. septembra 1380 v Massa Maritima pri Siene v stredosevernom Taliansku.
Ako dieťa osirel a keď mal dvadsaťdva rokov, vstúpil k františkánom. Venuje sa apoštolskej činnosti a strháva svojou ohnivou výrečnosťou. Bol najslávnejším kazateľom a ľudovým misionárom týchto čias. Šírením úcty Božského Srdca zmieroval medzi sebou mocných tohto sveta i prostých ľudí. Od neho pochádza znak s písmenami IHS — Ježiš hriešnikov Spasiteľ. Zomrel v obci San Silvestro pri meste L'Aquila 20. mája 1444.
DOKÁZAL TO «S NAJMILEJŠOU»!
Nenarodil sa svätý, ale dokázal byť svätým! Hovoria o ňom, že v slovách väzilo tajomstvo jeho úspechu. Ó. nie! Tajomstvo bolo inde. Hoci bol z vyššej spoločenskej vrstvy, v šiestich rokoch úplne osirel a bol vydaný do víru života: ako sa zachránil?
Iste to bola modlitba matky, ktorá ho zverila pod ochranu najlepšej Matky, Matky Spasiteľa. Bernardín ju mal jednoducho od detstva rád.
Preto: nikdy nevypovedal slovo, ktoré by ju mohlo zarmútiť. Nikdy v jeho prítomnosti ani druhý si to nemohol dovoliť. A keď sa to stalo, pocítil také jánošíkovské zaucho, že si to navždy zapamätal. Rád sa modlil ruženec. Ako mladík vstúpil do náboženského bratstva Panny Márie. Nebola to rehoľa. Členovia bratstva na počesť Panny Márie ošetrovali chorých. V čase moru sa Bernardín prejavil ako opravdivý služobník nebeskej Matky.
Nikdy by sme nevedeli, ako to Bernardín dokázal, keby nám to neodhalila ženská zvedavosť. Bernardín mal sesternicu, staršiu dámu. Tá sa o neho chvela ako matka. Bol na svet súci, sympatického vzhľadu, nadaný; nie div, že sa o neho bála a neraz ho varovala. Raz po takej mravokárnej kázni ostala priam zdesená, keď Bernardín odvetil s mladíckou veselosťou:
— A tak, maj sa dobre! Ja idem ku svojej najmilejšej!
Od prekvapenia, že jej kázeň vyznela do vetra, dala sa na špehy... Ostala však ešte meravejšia, keď Bernardín zamieril k mariánskej svätyni a tam mal dlhé stretnutie so svojou veľkou láskou, s Nepoškvrnenou. Ruženec v rukách mladíka zahnal všetky jej obavy. Už bola spokojná!
Od tej doby si ho už viedla životom Veliteľka srdca, Nepoškvrnená! Bernardín vstúpil ku františkánom. Vzorný rehoľník postavil svoj život na žulovom základe, na najmilšej čnosti Panny Márie, na pokore. Nik netušil, čo sa v ňom skrýva. Hlas zachrípnutý, bol málovravný, ale predsa vždy ako jarný deň, veselý!
Keď vystúpil po desiatke rokov na verejnosť, Taliansko onemelo! Kazateľ Bernardín vystúpil v mene Ježišovom! Znak IHS-Ježiš hriešnikov Spasiteľ, dal vyryť na dosku, veľa dosiek, a tieto všade staval i nad kazateľnicu. Meno Ježiš vždy s úctou vyslovoval. Musíme vedieť, že jemu bola kazateľnica nielen tá úradná v kostole. Poslúžil mu i stĺp, strom, vŕšok, čo prišlo vhod! Všade najprv doska s menom Syna jeho Veliteľky, s menom Ježiš, až potom prišla kázeň.
Čo to bola za sila Božia, veď po jeho kázni: bitkári sa zmierovali, kocky na hazardné hry sa pálili, zlodeji vracali, čo ukradli, ľudia sa začali mať radi...
Bernardín sa stal apoštolom slova Božieho a učil ľudí rovnako milovať. Sväté písmo, teda Božie slovo i Eucharistiu. Tajomstvo jeho úspechu nebolo v slovách, tie boli ozvenou väčšieho tajomstva; Bernardín žil tak bezúhonné, že sa jeho Veliteľka mohla naň vždy usmievať a vždy mu žehnať! Prísna sebadisciplína, umŕtvenosť zmyslov, úprimná zbožnosť dieťaťa k Matke, to bola jeho daň za všetky úspechy jeho kázní. Svätý Bernardín, prihovor sa za nás, «mäkkýšov veku dvetisíc»! Prihovor sa u svojej najmilejšej Veliteľky-Nepoškvrnenej, aby sme dokázali premôcť najprv seba, svoje vášne; aby sme z tej duše milovali aj my Nepoškvrnenú; aby meno «Ježiš», najkrajšie meno, bolo zapísané v našich srdciach, aby sme ho v úcte vyslovovali svojimi ústami a rozdávali bratom a sestrám ako pokoj, liek, radosť.
DNES
«Ježiš, Mária» — a dodajme aj «Jozef» — najsladšie mená, nech sú nám láskavo na útechu; posledným šepotom nášho dychu!
Prečítam si zo Svätého písma Lk 1,26-33; 2,21.