Tob 2, 9-14, Mk 12, 13-17
Keď niektorí kolegovia vyhlásia brigádu na kostole, alebo na fare, majú bohatú účasť farníkov. Niekedy musia časť ochotných farníkov poslať domov.
Možno majú dobrých farníkov, alebo sú horliví kňazi (čo sa mi zdá pravdepodobnejšie) a preto ich vedia motivovať.
Ako je to v našej farnosti? Mnohé služby sú tu platené. Čí je to v kostole, alebo okolo kostola. Zatiaľ som neskúsil vyhlásiť nejakú brigádu. Neviem či by som mal na to aj odvahu. Keď som pred Vianocami poprosil birmovancov, aby mi pomohli trochu zmyť schodište a chodby, tak ostala jedna ochotníčka. Preto som to si vlastne upratoval takmer vždy sám. Vlastne šesť mesiacov. Už sa nehláste, lebo práve včera ráno sme skonštatovali s pánmi kaplánmi ako je na fare ticho. Po šiestich mesiacoch tam neboli robotníci. :-)
Nič nové pod slnkom. V jednej farskej kronike z roku 1933 som čítal: Cesty sú tu strašné. Na voze idú človeka dotrepať, dokriviť, ba až všetky rebra mu ide vytriasť. Tu je tak ako v strednej Afrike alebo Ázii. V jeseni 1933 som verejne volal farníkov pracovať na cesty. Hovoril som im, aby z každého dvora prišiel jeden alebo dvaja. Neprišli. Potoky a cesty mohli byť už pred sto rokmi zregulované.
Možno to bolo tým, že farnosť je veľmi roztratená a nekompaktná a farníci tým atomizovaní.
Cesty a iné spoločné zariadenia nemôže robiť nik sám. Treba sa združiť – v obci, farnosti i vo väčšom spoločenstve, ako je štát. Štát nečaká na dobrovoľníkov – to by tak vyzeralo! Preto vyberá dane a z nich sa robia spoločné projekty (cesty, doprava, obrana, školstvo, zdravotníctvo, ochrana pri povodniach...) Aj keď je to nepopulárne, ale dane sú potrebné!
Túto problematiku rieši aj Pán v dnešnom evanjeliu. Na otázku: „Máme platiť, či nemáme?“ odpovedá: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
Cisár (štát) si dane jednoducho vynúti. Čo Boh ktorému sme omnoho viac dlžný, lebo omnoho viac nám dáva?! Ten nevynucuje. Ten to necháva na dobrovoľnosti. O to je potrebnejšie položiť si otázku: Ako mu splácame povinné dane? Obetavosťou cez iných a dodržiavaním prikázaní.
Pekným príkladom nám v tom je Tobiáš o ktorom po tieto dní čítame. Včera riskujúc život pochoval rodáka. Aj keď pri tomto konaní dobra oslepol, ostal verný Bohu a dôsledne dodržiava jeho zákon. Dbá aby to dodržala aj jeho manželka aj keď preto dostáva od manželky ostré až rúhavé výčitky: „A kde sú tvoje almužny? Kde sú tvoje dobré skutky? Všetci vidia, čo z toho máš!“.
Domnievam sa, že Bohu splácame dane aj v tým, že sa angažujeme za spoločné dobro. Prečo? Lebo náš Boh je Bohom spoločenstva, predsa žije v spoločenstve Trojice!
Turzovka, 2.6.2015