Sk 6, 1-7, Jn 6, 16-21
Videli Ježiša kráčať po mori.
Po rozmnožení chleba aj ďalšie "znamenie" pripravuje na nasledujúcu „eucharistickú reč". Ježiš sa zdeseným učeníkom zjavuje uprostred rozbúreného mora (dvadsaťpäť až tridsať stadií, = 5 až 6 km) nielen ako pán každej nebezpečnej situácie, ale predovšetkým ako ten, kto sa stotožňuje so základným starozákonným Božím prísľubom spásy Mojžišovi: „Ja som, ktorý som" (Ex 3,14;) V dnešnom evanjeliu sme počuli ako strachujúcim sa apoštolom povedal: „To som ja, nebojte sa!“.
Boh sa Mojžišovi zjavuje v horiacom kríku ako zachraňujúci, pomáhajúci, sprevádzajúci, ochraňujúci a milosrdný Boh, na ktorého je možné sa absolútne spoľahnúť. To isté platí o Ježišovi. Jeho absolútna „Ja som" je najhutnejším janovským vyjadrením Ježišovho sebazjavenia dovršujúceho starozákonnú líniu Boha otvárajúceho sa ľuďom (porov. tiež 6,35.48; 8,12; 9,9; 10,7.9.11.14; 11,25; 14,6; 15 , 1.5).
Ešte jeden postreh:
Šíria sa rôzne zjavenia. Ťažko sa rozlišuje pravé videnie od klamu ilúzie. Rozpoznávacích znamení je viacero. Jedno z nich však je aj toto: Ľudia v ilúziách strácajú záujem o skutočnosť, začínajú zanedbávať svoje povinnosti a práce. Skutočné videnie ich naopak uľahčuje. Sv. Faustína Kowalská pracovala ako sestra v kuchyni a pri zjaveniach, ktorá mala, bolo jedlo vždy včas na stole.
Apoštoli išli na druhý breh jazera. Zjavenie ich nezdržalo, prišli skôr ako sa čakalo. To platí všeobecné o duchovnom živote. Nábožnosť neumenšuje pravé ľudské hodnoty a činnosť.
Aj sv. Ignác z Loyoly bol vizionár, ale nezanedbával žiadnu zo svojich povinností predstaveného. A koľko listov denne napísal Don Bosco! Čudujeme sa, ako to mohol zvládnuť. Jeho prorocké sny mu pri tom neprekážali. Pravé videnia dávajú lepší pohľad na skutočnosti, preto skutočnosť podporujú.