Sk 5, 17-26, Jn 3, 16-21
Bývam v lokalite, kde často vypínajú elektrický prúd.
Vtedy mi nefunguje kúrenie, internet, v noci je tma. Chýba mi tento štandard. Málokto sa ho dobrovoľne zrieka.
V duchovnej oblasti to je opačne. Je smutné, že svetlo prišlo na svet, a svet si vybral tmu. Niekedy sa pristihnem, že to tiež robím. Neuvedomujem si, že „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“. A často si zabúdam, že „Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ Vo svojej obmedzenosti si myslím, že Boh ma obmedzuje a tak tápem. Pritom „svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“
Uvažujem o kráse a sile týchto slov a prosím o dar vďačnosti a dôvery v Boha, ktorý nám dal to najcennejšie – lásku, lebo neprišiel, aby nás odsudzoval, ale aby nás zachránil.
Nech mi to pripomínajú výdobytky, ktoré prináša elektrická energia.
Turzovka - Vršek, 14.4.2021