Nm 21, 4-9, Jn 8, 21-30
Včera som sa stretol s jedným pánom, ktorý sa rozhovoril o tom, ako odstraňuje pleseň z niektorých časti domu.
Dbáme o to, aby naše bývanie bolo čo najkrajšie a najlepšie. Niekto sa v tej súvislosti vyjadril, že by nechcel bývať v drevenici, lebo by mu vadilo, že leží pri dreve v ktorom sa preháňajú červíky.
Predstavte si bývanie na púšti v stane a dostane sa vám do neho had. Zle len pomyslieť. Do tejto situácie sa dostali Izraeliti utekajúci z egyptského otroctva. V prvom čítaní sme počuli: Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo.
Had je archetyp zla, pokušenia, hriechu. Preto nečudo, že sa objavuje v Edene, ale aj na púšti, kde si Izraeliti uvedomili, že sú následkom ich hriechu. Preto ako vždy keď bolo s nimi zle prišli k Mojžišovi a povedali: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov.“
Hriech sa tiahne dejinami a vo svetlých chvíľach si človek uvedomí, že je to zlo a chce sa hriechu zbaviť. Pre prípad týchto „svetlých chvíľ“ nám Pán Ježiš odkazuje: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som. Máme teda možnosť obrátiť sa na „druhého Mojžiša“ – Ježiša.
Po tieto dní nám v liturgii zaznieva prefácia O moci kríža: „...na kríži sa odohral súd nad zlobou svete a prejavila sa moc ukrižovaného Krista“. Pekne, nie súd nad človekom, ale súd nad zlobou sveta. Krížom Ježiš zastavil a zastavuje všetku zlobu sveta.
Na púšti rebelujúcim Izraelitom Mojžiš urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. A keď naň pohryzení pozreli, ozdraveli.
My máme na kríž „vyzdvihnutého“ Krista, aby sme žili. Chceme prijímať Krista, aby sme „nezomreli vo svojich hriechoch.“
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 23.3.2021