1 Pt 5, 1-4, Mt 16, 13-19
Vidíme chaos vo svete.
A vôbec to nie je dramatizovanie, ani apokalyptický pohľad. Koľko názorov politikov na riešenie pandémie vo svete, koľko odborníkov s protichodnými návrhmi?! Koľko rôznych názorov na riešenie mieru, hladu ekológie, výchovy, rodín...?! A svet (i my kresťania) sme prekvapení, že Cirkev si ide vlastnou navigáciou už dve tisícročia. Prečo? Odpoveď nachádzame v dnešnom sviatku. Zamyslíme sa nad ním pohľadom Miriam Liptovskej z knihy Celý rok so svätými, pripadne linkami pod touto úvahou.
----------------
Už v 4. storočí slávil sa v Ríme sviatok Katedry svätého Petra na počesť základu kresťanského spoločenstva a jeho biskupskej hodnosti. My si na tento sviatok pripomíname veľkú hodnosť, ktorú dal Petrovi Ježiš Kristus na zachovanie viery a jednoty Božieho ľudu.
RÍM S PETROM
Kristus víťazí! Kristus kraľuje! Kristus vládne!
Dvetisíc rokov svedčí o zázraku zázrakov; Peter, chudobný, nevzdelaný rybár, ktorého Ježiš zavolal na brehu Genezaretského jazera, stal jeho prvým zástupcom na zemi.
V mene Krista:
- začína víťaziť nad pohanstvom,
- kraľovať ako «sluha sluhov Božích» — pápež,
- vládnuť ako otec kresťanskej rodiny, Cirkvi katolíckej, pastier Kristových baránkov a ovečiek.
Peter, ktorého Pán prorocky nazval «Skalou-Kéfas», po svojom obrátení stal sa naozaj Skalou lásky, Skalou Vernosti voči svojmu Majstrovi-Kristovi! Miloval a nasledoval ho až po smrť na kríži! Aj smrťou chcel zdôrazniť: Pane, moje nohy sa dotýkajú tvojich. Nesklamal som ťa v dôvere a v poverení! Preto umieram dolu hlavou — v tvojich šľapajach až po smrť!
Do konca vekov sa budeme presviedčať: «Peter, ty si Skala a na tejto Skale vystavím svoju Cirkev... tebe dám kľúče od Kráľovstva nebeského.»
Po zmŕtvychvstaní zveruje mu «baránkov i ovečky», t.j. všetkých, ktorí budú patriť do jeho Cirkvi. Peter, ustanovený samým Kristom, vystúpi ako Hlava už pri voľbe Mateja. Keď je však Svätým Duchom na Turíce pašovaný na vrchného Pastiera, je už onou «tajomnou Skalou». Je pevný, nebojácny. S pápežským prejavom vystúpi prvý raz ako taký, ktorý má moc «zhora»! Od Turíc začína svoje misijné cesty. Najprv v Antiochii — meste zvanom «Kráľovná východu».
Peter cíti, že nie tu ho chce mať Pán. Ustanoví preto miesto seba Evódia a sám sa poberie do strediska vtedajšej kultúry — do Ríma. On, rybár, poznáva tu skazený svet pohanov. Neskôr ho v liste nazve «Babylon zeme».
Strom Kríža zasadí tu! Tu, kde vládol Satan, musí vládnuť Kristus! Dáva za to i život. Krv mučeníkov bude zvlažovať toto semiačko kríža. Z času na čas musí ešte opustiť Rím, ale vracia sa späť. Tu položí za svojho Majstra život. Vedľa neho padne druhý stĺp Cirkvi, apoštol národov — Pavol!
Strom kríža vypučí. Kresťanstvo dostane silu z krvi mučeníkov. Nástupcovia Petra cítia príťažlivosť k hrobu prvého pápeža. Zdá sa, ako by duch Skutkov apoštolov vanul ďalej. Peter, ktorý začal vystupovať od voľby Mateja, cez Turíce a apoštolský snem ako Hlava (Sk 15,6-11), stojí ďalej na čele Cirkvi: Peter a jedenásti; Peter a ostatní apoštoli... (Sk 2,14; 5,29).
Cirkev sa ďalej pridŕža Petrovho primátu. I Pavol, ktorý bol tiež osobne povolaný samým Kristom za apoštola, rešpektuje Petra ako hlavu. Keď prehovoril Peter — hovorí si prvokresťanská pospolitosť — poslúchneme! S ním je Kristus, on je jeho viditeľným zástupcom na zemi.
Takto sa to nesie cez stáročia. Rím s Petrom stáva sa katedrou — učiteľkou národov! Na začiatku stredoveku sa výraz «Katedra Svätého Petra» nachádza v liste svätého Kolumbána, ktorý píše pápežovi Bonifácovi IV. v roku 613.
Pôvodne sa v tento deň slávilo nastolenie svätého Petra len v Antiochii, kde sa prvý raz pomenovali vyznávači Krista «kresťania »! Neskôr to svätá Cirkev spojila s jeho nastolením v Ríme. Toto trvá dosiaľ. Každý poriadny Ír — ako Daniel O' Connell — pred smrťou hovorí: «Dušu dávam Bohu, telo dajte zemi, ale srdce patrí Rímu!» Akoby chceli Íri naznačiť: «Kresťan musí byť spojený s katedrou svätého Petra na veky!»
Pane Ježišu, ak sme čo len trocha vnikli do tajomstva Turíc, musíme pochopiť, že Cirkev katolícka je vždy v tajomnej ochrane Svätého Ducha, v milujúcom Srdci Panny Márie, ktorá je Matkou Cirkvi. Len tak si možno vysvetliť jej dvetisícročnú existenciu. Je i na nás, aby sme katedru svätého Petra — učiteľský úrad Cirkvi verne poslúchali ,i osvedčili sa ako sväté deti svätej Cirkvi.
KVET
Venujem dnes viac času štúdiu o svojej Cirkvi.. Prípadne s kým?... Otčenáš, Zdravas — za Svätého Otca.