V rozhlase som zachytil správu, že milióny eur investujú do etickej a dopravnej výchovy, ktorá má byť prelomová v tom, že bude zážitková.
Na základe zážitku chcú mobilizovať city, aby sa deti a mládež dobre správali v cestnej premávke a neohrozovali ani seba ani iných.
Vy čo pracujete v pedagogike a vychovávate, poviete nič nové pod slnkom. Už v stredoveku (ktorý často nazývali temným) využívali hudbu (teda citový zážitok) na formovanie človeka. A viete, že cit je dôležitý. A prirodzene aj pri sobáši.
Sobáš bol vždy veľkým zážitkom pre novomanželov, ich rodinu, ba celé okolie. Potvrdzujú to klenoty z ľudovej hudby. Pôsobil som vo väčšom meste a čo ma prekvapilo, na svadbe tam bol vždy starejší. Keď robil obrad požehnania rodičov mladomanželom, nezaobišlo sa to bez slz!
Prečo sa to vytratilo? Prečo nie je svadba, ani na dedine taká príťažlivá? Prečo to už nie je udalosť (bývala to celodedinská záležitosť!)? Je to škoda! Možno aj preto nemá manželstvo a rodina takú trvácnosť. Chýba dôležitý moment v našom živote – citové prežívanie.
Ak sa partneri rozhodnú žiť spolu bez akéhokoľvek obradu, chýba tam práve tento spoločenský a tým aj citový zreteľ. Krokom dopredu je už aj to, ak si sľubujú lásku v obradnej sieni pred svedkami, blízkymi, niekým kto reprezentuje občiansku autoritu. Vedie to k hlbšiemu prežitiu k väčšej zodpovednosti. O to viac je to v kostole! Nespomínam pritom silu sviatosti!
Milí snúbenci, vy ste sa rozhodli svoje celoživotné „áno“ povedať v kostole (ktorý bol vždy posvätným a výnimočným priestorom) a pred ,množstvom svojich najbližších. Nie je to bez „citového náboja“. Sami cítite, že je tu iná atmosféra, zodpovednosť, hlbšie city.
Čo je tu v kostole navyše?
Buďme najskôr vďační Bohu za lásku! Veď Stvoriteľ nám dal život a do sŕdc vpísal lásku! Dokonca Pán Ježiš, ako sme počuli v evanjeliu, nám dal príkaz lásky. Vám i nám hovorí: Milujte sa navzájom. Nezabúdajte ani na vďačnosť rodičom! Za výchovu a ich nespočetné drobné i veľké obete.
Je veľmi potrebné aby ste mali cit jeden k druhému. Ak chýba v rodine, je to veľmi bolestné! V anglickom Birminghame požiadala pani Tracyová o rozvod. Prečo? Keď spadla pred obchodom na schodoch, manžel sa jej opýtal: Nerozbila si mi tie dve fľaše whisky? (Brezina. Pikantné humorné perličky, Bratislava 1991 s. 82) Smutné, však! Zdanlivá maličkosť, ale bolestná. Manžel mal väčšiu starosť o whisky ako zdravie manželky. Manželka nevedela zniesť tu bezcitnosť!
Pozor: Toto by mohlo znamenať, že človek musí byť vždy a stále zaľúbený. A to sa nedá. To by sa muselo každé manželstvo rozísť. Čo je možné? Premáhať svoje sebectvo! Sebectvo je v prílišnej citlivosti na seba – u spomínanej pani a sebectvo požívačnosti alkoholu u pána. Tu už musí nastúpiť vôľa, aby sme premáhali sebectvo, mysleli na iných. Potom budeme citní voči iným.
Vám nech nikdy nechýba vzájomný cit lásky prejavujúci sa v pozornosti a obetavosti.
Turzovka, 13.6.2015