V roku 1531, na vrchu Tepeyac, v blízkosti hlavného mesta Mexika, na území dnešného Mexika, sa Jánovi Didakovi Cuauhtlatoatzin, z domorodého indiánskeho kmeňa, zjavila Panna Mária, a na jeho plášti zostal jej zázračný obraz, ktorý tam veriaci dodnes neustále uctievajú.
Skrze tohto muža, obdareného čistou vierou, Božia Matka a Matka Cirkvi volá všetkých ľudí ku Kristovej láske.
Zo spisu Nican Mopohua zo 16. storočia (Archív mexickej arcidiecézy)
Svätá Mária, vždy Panna, Matka pravého Boha
V prvých dňoch decembra 1531 istý chudobný a šľachetný Indián, menom Ján Didak, pochádzajúci, ako vravia, z Cuauhtitlan, ktoré sa nachádzalo pod duchovnou správou rehoľníkov pôsobiacich v Tlatelolco, v istú sobotu skoro ráno šiel do Tlatelolco, aby sa venoval Božím veciam. Keď sa približoval k vŕšku menom Tepeyac, začalo svitať. Vtedy počul spev prichádzajúci sponad pahorka. Keď spev prestal a on nemohol vystúpiť vyššie, počul, že je volaný z vyššej, nedostupnej časti pahorku hlasom, ktorý mu povedal: „Drahý Ján Didak“. Vtedy si dodal odvahy a vyliezol na miesto, odkiaľ prichádzalo volanie.
Keď došiel na vrchol pahorku, uvidel stojacu ženu, ktorá ho prosila, aby pristúpil bližšie. Keď už stál pred ňou, naplnil ho obdiv z jej krásy, jej šaty žiarili ako slnko. Na tom mieste mu povedala: „Vedz, najdrahší synu, že ja som svätá Mária, prečistá vždy Panna, Matka pravého Boha, Stvoriteľa života, ktorý všetko stvoril a všetko udržuje, Pána neba i zeme. Veľmi chcem, vrúcne túžim, aby mi bola na tomto mieste postavená svätyňa, v ktorej ho budem vyvyšovať, zjavím ho a preukážem svoju lásku a dobrotu, budem ponúkať pomoc a ochranu, pretože som skutočne vašou láskavou Matkou, ako tvojou, tak aj všetkých ďalších pokolení a všetkých, ktorí ma milujú, ktorí ma hľadajú, ktorí ma budú zbožne a s dôverou vzývať. Tu vypočujem ich bolesti a slzy, v ťažkostiach im preukážem pomoc a v každom protivenstve záchranu. Aby sa toto moje prianie mohlo splniť, choď do Mexika k biskupovi. Povieš mu, že som ťa poslala, aby som mu zjavila, že veľmi chcem, aby mi tu vybudoval dom, aby na tomto pahorku vybudoval chrám.“
Keď sa dostal do mesta, hneď šiel do domu biskupa, ktorý sa volal Ján de Zumarraga z rehole sv. Františka. Keď teda biskup vypočul Jána Didaka, ako keby neveril, že je to pravda, povedal: „Synu, príď tu ešte raz a znova ťa vypočujem. Dovtedy pouvažujem, čo treba urobiť s tvojím zámerom a túžbou.“
V iný deň znova uvidel Kráľovnú, ako zostupuje z vrchu a hľadí na neho. Vyšla mu oproti, zastavila ho a povedala: „Počúvaj, milovaný syn, nech ťa nič nezarmucuje, nech ťa nič neznepokojuje, netráp sa kvôli chorobe svojho strýka ani kvôli akejkoľvek inej ťažkosti. Nie som s tebou ja, tvoja Matka? Či sa nenachádzaš pod mojím plášťom a ochranou? Či nie som zdrojom tvojej radosti? Či nespočívaš v mojom lone a v mojom náručí? Vari potrebuješ ešte niečo iné? Nech ťa nič netrápi a neľaká. Choď, drahý synu, na vrchol pahorku, tam kde si ma videl a kde som ti povedala, čo máš urobiť. Uvidíš tam niekoľko druhov kvetov. Natrhaj ich a prines mi ich.“
Ján teda šiel a priniesol Kráľovnej neba kvety, ktoré natrhal. A keď ich uvidela, vzala ich svojimi ctihodnými rukami. Potom ich vrátila Jánovi a vložila ich do jeho plášťa, vraviac mu: „Najmilší synu, tie kvety sú znamením, ktoré zanesieš biskupovi. A ty, ktorý si mojím poslom, tvojej vernosti to všetko zverujem. Prísne ti nakazujem, aby si len ty sám v prítomnosti biskupa rozvinul svoj plášť a ukázal mu, čo nesieš. Povieš mu, že som ti kázala vyliezť na vrchol vrchu, nazbierať kvety, a povieš všetko, čo si videl a obdivoval, aby tak uveril a vybudoval svätyňu, po ktorej túžim.“
A len čo Kráľovná neba odovzdala svoje posolstvo, vydal sa smerom k Mexiku. Kráčal radostný, pretože dúfal, že všetko sa úspešne vydarí. Keď dorazil na miesto, padol na tvár pred biskupom a opäť povedal o všetkom, čo videl, čo obdivoval a povedal mu svoje posolstvo. Vravel mu: „Pane, splnil som všetko, čo mi bolo prikázané. Šiel som povedať svojej Panej, Kráľovnej neba, svätej Márii, Božej Rodičke, že prosíte o znamenie, aby ste mi uverili a postavili jej posvätný domček tam, kde vás o to požiadala. Povedal som jej, že som vám dal svoje slovo, že prídem a prinesiem vám znamenie, dôkaz jej vôle. Všetko to vypočula, láskavo prijala vašu prosbu o znamenie a dnes skoro ráno ma poslala opäť k vám.“
Zbehlo sa vtedy celé mesto: všetci s údivom sledovali ctihodný obraz, obdivovali ho ako Božie dielo a modlili sa. A toho dňa strýko Jána Didaka vyrozprával, aká je veľká starostlivosť Panny a že jej obraz sa má nazývať: Svätej Márie vždy Panny z Guadalupe.
RESPONZÓRIUM Porov. Zjv 12, 1
Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac, * a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.
Z Panny Márie sa radujú anjeli, plesajú archanjeli, * a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.
Modlime sa:
Bože, milosrdný Otče, ty si zveril svoj ľud pod osobitnú ochranu presvätej Matky tvojho Syna; udeľ všetkým, ktorí vzývajú preblahoslavenú Guadalupskú Pannu, aby sa so živou vierou usilovali o rozvoj národov cestami spravodlivosti a pokoja. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.