Pôvodom bol Španiel.
Narodil sa okolo roku 305. V Ríme ho prijali do kňazského stavu a roku 366 vo veľmi ťažkých časoch vysvätili za biskupa rímskej cirkvi. Zvolal viac synod proti schizmatikom a heretikom. Rozšíril úctu mučeníkov a ich hroby ozdobil veršami. Zomrel roku 384.
Pri tej príležitosti s pozrime úvahu o úcte k mučeníkom z Traktátu svätého biskupa Augustína proti Faustovi
Mučeníkov si uctievame láskou a spoločenstvom
Kresťanský ľud uctieva pamiatku mučeníkov posvätnou slávnosťou, aby sa povzbudil k ich nasledovaniu, aby mal účasť na ich zásluhách a podporu ich modlitby. Ale nijakému mučeníkovi nestaviame oltáre, iba na pamiatku mučeníkov.
Kedy ktorý kňaz pri oltári, v ktorom sú telesné pozostatky svätých, povedal: Obetujem ti, Peter alebo Pavol, alebo Cyprián? Čo sa obetuje, obetuje sa Bohu, ktorý korunoval mučeníkov, na miestach, kde sa koná spomienka na tých, ktorých korunoval. A tieto miesta nás napomínajú a povzbudzujú k vrúcnejšej láske aj k tým, ktorých môžeme nasledovať, aj k tomu, s pomocou ktorého ich môžeme nasledovať.
Preto si mučeníkov uctievame takou láskou a spoločenstvom, akým uctievame za živa svätých Božích ľudí, u ktorých cítime, že majú srdce ochotné podstúpiť aj muky za pravdu evanjelia. Ale mučeníkov si ctíme o to vrúcnejšie, že majú všetky zápasy bezpečne a víťazne za sebou. Veď víťazov v blaženom živote môžeme oslavovať oveľa smelšie než tých, čo ešte zápasia v tomto živote.
No neuctievame ich, ani ich neprikazujeme uctievať klaňaním (po grécky „latria“), lebo to je povinná služba vyhradená výlučne Božstvu, a takto si uctievame jedine Boha.
A pretože k tejto úcte patrí prinášanie obety, hovoríme o idololatrii, ak niekto prináša obetu idolom. A my v nijakom prípade nič také neprinášame, ani prinášať neprikazujeme ani jednému mučeníkovi, ani jednej svätej duši, ani anjelovi. A keby niekto upadol do tohto bludu, podľa zdravej náuky ho pokarháme, buď aby sa napravil, alebo aby sa toho chránil.
Veď ani sami svätí ako ľudia nechcú, aby im niekto prejavoval takú úctu, aká prináleží iba Bohu. Toto zjavne vidno na Pavlovi a Barnabášovi, keď im chceli Lykaončania obetovať ako bohom, pohnutí zázrakmi, ktoré u nich urobili. Roztrhli si šaty, pričom vyhlasovali a presviedčali ich, že nie sú bohmi, a zakazovali im to robiť (porov. Sk 14,11-18).
Lenže iné je, čo učíme, a iné, čo musíme strpieť. Iné je, čo sme povinní hlásať, a iné, čo treba napraviť, ale dokiaľ to nenapravíme, musíme to trpieť.
RESPONZÓRIUM (Ž 116, 15; 34, 21; porov. Jdt 10, 3)
V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých. * Všetky kosti im ochraňuje, ani jedna sa im nezlomí.
Pán ich obliekol do rúcha radosti. * Všetky kosti im ochraňuje, ani jedna sa im nezlomí.
Modlime sa
Pane a Bože náš, tvoj služobník svätý pápež Damaz bol veľkým ctiteľom mučeníkov a horlivo šíril ich úctu; daj, aby sme podľa jeho príkladu aj my obdivovali ich hrdinské skutky a neochvejne vyznávali svoju vieru. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.