Gn 12, 1-9, Mt 7, 1-5
Každý deň, ba vlastne každú chvíľu posudzujeme. Každá myšlienka je zároveň súd.
Slovo posudzovať má totiž (mimo iného) tieto synonyma: hodnotíme, kvalifikujeme, oceňujeme, zvažujeme, porovnávame... A to robíme stále.
Napríklad vyšli sme ráno z domu a posudzujeme (hodnotíme atď.) aké je počasie: Dobré, zlé, príjemné, nepríjemné, je teplo, je zima, je veterno... Všimli sme si ľudí a posudzujeme (porovnávame) ich: Ten sa podobá na toho a toho, dnes je nejaký utrápený, viac kríva... Sledujeme niečo a povieme si: toto by malo byť takto, toto sa mi páči, toto nie je pekné... a podobne.
Tieto súdy môžu byť spravodlivé, alebo nespravodlivé, presnejšie - zodpovedajú, alebo nie sú v zhode so skutočnosťou. Kedy je však posudzovanie také, že sa naň vzťahuje Ježišovo: Nesúďte, aby ste neboli súdení!
Vtedy, ak posudzujeme kvalitu skutku; či je dobrý, alebo zlý. A tým posudzujeme iného a to môže byť morálne zlé.
Jednoducho povedané, zlé – hriechom - je posudzovanie, ktoré nehľadá dobro osoby, alebo spoločnosti. Rozoberme si to.
Pre dobro osoby:
Keď hovoríme o inom, uvažujme či hľadáme jeho dobro.
Pekne to vyjadruje epizódka zo života gréckeho filozofa Sokratesa, ktorá nás môže veľa naučiť.
Prišiel k nemu istý známy a zadýchaný začal hovoriť: - Počuj, Sokrates, musím ti čosi povedať. A začal: Tvoj priateľ... – Počkaj – prerušil ho mudrc – preosial si to, čo mi chceš povedať cez tri sitá? – Tri sitá? – zadivil sa rozprávajúci. – Áno, môj priateľ, tri sitá. – Prvé sito je pravda. Si si istý, že všetko, čo mi chceš povedať, je pravdivé? – Nie som si istý, povedali mi to... – Áno, áno, ale určite si to preosial cez druhé sito, a tým je dobro. Či to, čo mi chceš povedať, ak to nie je pravdivé, či je to prinajmenšom dobré? – Naopak... – Tak – prerušil filozof – tak použime ešte tretie sito a spýtajme sa, či to, čo mi chceš povedať, je potrebné? – Potrebné? – Azda nie... – A teda – usmial sa Sokrates – ak to, čo mi chceš povedať, nie je ani pravdivé, ani dobré, ani potrebné, tak tým nezaťažuj ani seba, ani mňa!
Pre dobro spoločnosti:
Niekedy môžeme, ba musíme povedať aj nedostatok.
Napríklad žiaci sa na výlete opijú. Je potreba to povedať pre ich dobro a dobro triedy.
Tu patrí aj posudzovanie postojov politikov, aby sme sa orientovali a nevolili takých čo si to nezaslúžia aby nás reprezentovali.
Nezabúdajme na rozdiel medzi ohováraním a osočovaním. Ohováranie je zbytočné hovorenie o chybách iných, osočovanie je vymýšľanie, alebo zväčšovanie chýb. A to je veľké previnenie voči láske. A je tu aj problém zadosťučinenia a teda pokánia. Iste poznáte príbeh zo života sv. Filipa Neriho, ktorý dal za pokánie farníkovi, ktorý osočoval, doniesť sliepku a cestou ju šklbať. Keď ju doniesol, kázal aby to perie pozbieral. To nebolo možné. Tak nie je možné vrátiť všetky tie osočujúce slova!
Každý deň, vlastne stále posudzujeme. Keď vyjadrujeme súd, je potrebné aby prešlo troma spomínanými sitami: Či je to pravda, či je to dobré a či je to potrebné. Dávajme si pozor nielen pri vyslovovaní súdov, ale aj pri posudzovaní vo svojom srdci. Potom nebudeme súdení, nepreviníme sa proti láske.
Turzovka, 22.6.2015