Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Gn 17, 1. 4-5. 9-10. 15-22, Mt 8, 1-4

 Kedy ste o niečo prosili? Je to vôbec v „móde“? Aj deti už všetko považujú za samozrejme.

A čo my starí? Keď som prezeral staré farské písomnosti uvedomil som si veľký rozdiel v tomto. Na starých spisoch možno čítať takéto formulácie: Dovoľujem si osloviť s úpenlivou prosbou slovutného pána školského inšpektora...

Prvé slovenské prosby veriacich končili zvolaním: ...ráčil. Aj k Pánu Bohu to bolo s väčšou úctou.

Teraz už nie sú prosby, už sú žiadosti. Len neviem či viac a ochotnejšie vybavené.

Môžeme diskutovať o tom v čom to malo a nemalo výhody.

Od prosieb a žiadosti poďme k ďakovaniu. A vďačnosti nikdy nie je nazvyš. V tom sa môžeme zhodnúť. 

 V dnešnom evanjeliu je prosba i vďaka.

 Najskôr prosba. Aká?

Čítali sme: Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“

Vieme, že malomocenstvo bolo v tom čase priam strašná choroba. Chorý bol vlastne nevyliečiteľne chorý a zároveň vyhnaný od rodiny.

Počuli sme: Poklonil sa mu. Bol to prejav úcty. Jeho slova: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť“ boli prejavom hlbokej prosby, dôvery, alebo rezignácie. Posúďte sami. Osobne sa mi páčia a zdajú sa prejavom dôvery.

Ako to bolo s vďačnosťou. Nebolo to fiasko vďačnosti ako v prípade uzdravenia desiatich malomocných, keď sa prišiel poďakovať len jeden.  

Pán Ježiš však vďačnosť požaduje. Povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš im na svedectvo.“

Jednoznačne však nie sebe, ale Bohu, jeho Nebeskému otcovi. Ak tam zaznelo: Im na svedectvo, nezdá sa mi, žeby to malo byť preto aby uverili Ježišovi (veď zakázal o tom hovoriť), ale preto, aby mohli dosvedčiť uzdravenie a on sa mohol vrátiť do rodiny.

Dobre, nechajme už detí, mládež a „tých druhých“. Pýtajme sa, každý za seba: Kedy som posledné o niečo prosil? Bral som veci ako samozrejmé? Napríklad deň, raňajky, obed, zdravie... Kedy ďakujeme? Za čo som posledne poďakoval?

 Malomocného Pán Ježiš očistil. Malomocenstvo je symbolom hriechu – malomocenstva duše. Hriech nás dištancuje od Boha i od ľudí!

Aj nás musí očistiť, aby sme boli schopní vďaky a dokázali o niečo prosiť a nebrať to za všedné.  

Preto nás neprekvapuje, že na konci roka (ako aj pri iných príležitostiach) ideme na spoveď, aby sme mohli ďakovať.

 Takto sa naše vzťahy zjemnia. Bude v nich prosba i vďaka.

Jeden cestovateľ hovorí o skúsenosti v Japonsku: Nikdy by som neveril, že mi tak jemne môže niekto dať výdavok do ruky!

Maličkosť! Však! Žeby maličkosť?

Podvysoká, 26.6.2015

 

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.