Drahí snúbenci Štefan a Ľubomíra!
Keď ste sa rozhodli po vzájomnom poznaní pre sobáš pripravili svadobné oznámenie a urobili zoznam hosti.
Možno ste mysleli, že to bude malá svadba, ale postupne pribúdalo mien. Snažili ste sa na nikoho dôležitého nezabudnúť.
Kedysi dávno si takto manželia pripravovali zoznam a dali tam aj meno, Ježiš. Áno, manželia v Káne si pozvali na svadbu aj Ježiša, tak isto ako aj vy.
Ako ste si ho pozvali? Vy ste prišli ho sem pozvať. Jednoducho ho máte na svadbe. Je tu s nami v slove, pri vysluhovaní sviatosti manželstva a potom aj v Eucharistii.
Dôležite je pozvať ho aj do svojho manželského života, lebo Pán Ježiš pomáha manželom. Ako?
Ako pomohol pred 2 000 rokmi? Vtedy nemali vína. Ježiš však zachránil túto situáciu. Premenil vodu na víno. Starejší ochutnal a zistil, že toto víno je lepšie ako to predtým. Prvé víno vzniklo, prirodzeným spôsobom. Zaobstarali ho mladomanželia a ich rodina.
Druhé víno nevzniklo prirodzeným spôsobom. Bol to zázrak. Vzniklo z vody pričinením Ježiša. Nezaobstarali si ho mladomanželia, ale postaral sa oň Ježiš. A čo je najdôležitejšie, hovorí evanjelista, bolo to víno dobré: lepšie ako to prvé.
Čo tieto dve vína symbolizujú? Sú symbolom dvoch lások, ktoré patria do vývoja manželského vzťahu.
Prvá, začínajúca láska sa niekedy nazýva aj romantickou láskou. Je to láska, ktorá je prirodzená. Vyvíja sa spontánne prirodzeným spôsobom. Dá sa povedať, že do istej miery netreba o ňu bojovať. Štefan a Ľubka, aj vy ste si padli do oka a čosi sa vo vás , vo vašom vnútri odohralo. Preskočila medzi vami iskra a zaľúbili ste sa do seba. Nech je spoznávanie sa akékoľvek, romantická láska je prirodzená. Táto láska je pekná, je potrebná. Pekná je preto, že je jednoducho pekná. Aj on aj ona zabúdajú na seba a začnú hľadieť iba na toho druhého. A objavuje sa tu galantnosť, pozornosť, rytierskosť, veľkodušnosť... Na svete je málo vecí tak pekných, ako je pohľad na zaľúbenú dvojicu.
Druhé víno je obrazom opravdivej realistickej lásky. Je to láska, ktorá vníma toho druhého v inom svetle. Potom vidím, že môj manžel, manželka nepotrebuje už len môj obdiv, ale potrebuje moju pomoc, vypočutie po namáhavom dni v práci, povzbudenie, úsmev. Pochopenie keď ten druhý nevládze. On má vtedy istotu, že doma ma niekto čaká kto ma vypočuje, poradí. Vidíte? Toto je to druhé víno od Ježiša, ktoré je oveľa lepšie ako to prvé. Táto druhá láska nie je ľahká. Opravdivá láska neuteká pred realitou. Tá je tam, kde je realita. Opravdivá láska slúži druhému a nie sebe samému. Romantická láska je motorom, ktorý nás pohýna dopredu. Realistická láska je Ježišova láska. Je to láska každodenného snaženia. Tá miluje aj vtedy, keď sa ukážu aj naše slabé stránky. A oni sa ukážu neostanú skryté. Veď kto z nás ich nemá. Toto je láska, o ktorej píše apoštol Pavol v 13. hlave 1. listu Korinťanom:
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
Kde však takúto lásku vziať? Vy ktorí žijete v manželstve viete, že ľahko sa hovorí, ale ťažšie sa žije takáto láska. Kde vziať silu na takúto lásku? Presne tam, kde ju vzali mladomanželia v Káne. Od Ježiša. Iba a jedine on je autorom tejto druhej, zrelej a dokonalej lásky. On dokáže premeniť ľudskú lásku na opravdivú lásku, tak ako dokázal premeniť vodu na víno. Veď presne toto je zmysel sviatosti manželstva: Pozývate pri nej Ježiša do svojho stredu, aby, bol pri vás, keď budete bojovať o lásku. Ako? Tak, že ho nasledujete ako svoj vzor. Že ho počúvate, ako svojho učiteľa a že ho prosíte, ako svojho pomocníka.
O chvíľku bude premenené víno, ktoré ste si doniesli práve z Kány, na krv Pána Ježiša. Vy ho budete piť z kalicha Ježišovej lásky, aby ste sa aj vy naplnili Ježišovou láskou – tou obetavou.
V jednom mestečku sa ženil chudobný pár. Richtár im chcel pomôcť a preto nariadil, aby tí čo prídu na svadbu doniesli pre nich čašu vína. Pri príchode do svadobnej siene bol súd, kde ho vlievali. Richtár z neho nabral a povedal slávnostný prípitok v ktorom ocenil obetavosť hosti a poprial aj novomanželov vzájomnú obetavosť. Potom si pripili. Všetkým však zamrzol úsmev na perách. Pripíjali si vodou. Nie, nepremenil nik víno na vodu. Každý, presnejšie drvivá väčšina doniesla vodu. S tým, že si pomysleli: Ak tam ja nalejem za čašu vody, to nebude vadiť. Lenže myslela tak väčšina.
Nech vám, drahí snúbenci, nechýba víno Ježišovej obetavej lásky jeden pre druhého. Nech nikto z vás do čaše spoločnej radosti nevlieva vodu sebectva, ale víno ozajstnej obetavej lásky!
A ja vám prajem drahí snúbenci, aby ste aj vy obracali na Pána Ježiša vtedy, keď bude vo vašej rodine slnečno – vtedy mu ďakovali, ale aj vtedy keď bude zamračené. Kľaknite si spolu pod kríž a proste spoločne Boha. Pamätajte si, že ani jedna chvíľa, ktorú spolu prežijete sa už nikdy viac nevráti. Vážte si každú chvíľku keď ste spolu. Nech je teda váš spoločný život pre vás Božou milosťou a veľkým darom od Pána.
Turzovka, 27.6. 2015