Kaz 3, 1-11, Lk 9, 18-22
Prvé čítania máme tieto tri dní z Knihy Kazateľ.
Včera som citoval úvod k tejto knihe: Keďže sa zdá, že Kazateľ vyzdvihuje viac negatívne ako pozitívne aspekty života, niektorí biblisti ho považujú za pesimistu, prípadne za skeptika, alebo ho obviňujú, že je hlásateľom fatalizmu, ktorý hľadá potechu v hedonizme. Iní naopak dochádzajú z jeho učenia k poznaniu, že život je dobrý a schopný urobiť človeka šťastným, a vidia v ňom optimistu a hlboko veriaceho muža, ktorý vie správne hodnotiť ľudskú prácu a námahu.
Myslím, že toto si môžeme odniesť aj z dnešného úryvku. Keď popisuje, že všetko má svoj čas a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu, vyzerá to skutočne ako fatalizmus. A jeho otázka: Aký osoh má zo svojej námahy ten, kto pracuje? – pripadá to ako hľadanie potechy v hedonizme.
Nezabudnime, že Sväté písmo nie je tak o Bohu – ten je stále ten istý, ale o človeku, ktorý hľadá Boha. Čítame tam akú predstavu o Bohu mal Abrahám a patriarchovia, ako sa pomaly formovala viera v budúci život, vzťah k utrpeniu. Život človeka je dynamický a stále sa formuje aj jeho myslenie.
Všimnime si ako sa formovala aj predstava apoštolov o Ježišovi. Trvalo im kým prišli k poznaniu, ktoré vyjadril ich hovorca Peter a začali ho považovať za Božieho Mesiáša. Aj potom, za akého mesiáša ho považovali?! Akou cestou blúdení prešli do zoslania Ducha Svätého. A aj potom to bolo hľadanie správneho postoja k pohanom, otázkam židovského zákona..., ako hovoria Skutky apoštolov.
A tak je to aj s nami. Neostaňme strnulí ako farizeji, ale hľadajme. Nech nás vedie myšlienka Kazateľa: On urobil všetko dobre na svoj čas; vydal im svet, aby ho skúmali, ale človek nemôže pochopiť dielo, ktoré Boh vytvoril od počiatku až do konca.
Turzovka, 25.9.2020