Kaz 1, 2-11, Lk 9, 7-9
Dnes sme začali čítať knihu Kazateľ.
Podľa hebrejského nadpisu kniha obsahuje slová autora, zvaného Qohelet. Je to záhadný výraz. Označuje sa ním »ten, čo riadi zhromaždenie« alebo »hovorí v zhromaždení«, čiže »hovorca«, »rečník«, »kazateľ«.
Patrí medzi sapienciálne, poučné spisy Starého zákona, ktoré sa zaoberajú otázkou, v čom pozostáva pravá životná múdrosť a ako možno získať úspech, pokoj a šťastie na tomto svete. Kým sa Kniha Jób obmedzuje a hľadá odpoveď na mučivú otázku, prečo trpí spravodlivý a aký je vôbec zmysel ľudského utrpenia, Kniha Kazateľ hľadá riešenie základného životného problému, aký zmysel a cieľ má sama ľudská existencia, keď sa nevyhnutne končí smrťou a keď je všetko na svete nestále, pominuteľné a márne.
Keďže sa zdá, že Kazateľ vyzdvihuje viac negatívne ako pozitívne aspekty života, niektorí biblisti ho považujú za pesimistu, prípadne za skeptika, alebo ho obviňujú, že je hlásateľom fatalizmu, ktorý hľadá potechu v hedonizme. Iní naopak dochádzajú z jeho učenia k poznaniu, že život je dobrý a schopný urobiť človeka šťastným, a vidia v ňom optimistu a hlboko veriaceho muža, ktorý vie správne hodnotiť ľudskú prácu a námahu.
Pôvodca Knihy Kazateľ je neznámy židovský učiteľ, ktorý žil v Palestíne (Jeruzaleme) a svoj spis napísal niekedy v r. 300-200 pred Kr.
Titul knihy (porov. 1,1) stotožňuje autora so Šalamúnom (pozri aj 1,12.16; 2,4-10), ale to je iba literárna fikcia (porov. 1 Kr 5,9-14).
Na lepšie pochopenie náboženskej náuky spisu môžu poslúžiť tri kľúčové myšlienkové okruhy, ako pozadie autorových konštatácií, úvah a tvrdení:
- Ľudský život je plný protikladov a všetko, čo je na svete, je chvíľkové, nestále, dočasné, a preto márne (porov. 1,3; 2,22; 3,9; 5,5atď.). Nepopierateľným činiteľom ľudskej existencie je smrť, ktorá nakoniec neúprosne olúpi každého človeka o všetko, čo vytvoril a nazhromaždil svojou príčinlivosťou a prekríži všetky jeho plány. A tak je konečným údelom človeka záhadný a neistý posmrtný osud (porov. 3,22; 7,14; 8,7; 9,12; 10,14).
- Iba Boh, Pán stvorenia, ktorý od vekov pevne určil nezmeniteľný poriadok diania vo svete, pozná zmysel života a sveta, ktorý je pre človeka tajomstvom. Kazateľ prichádza k záveru, že jediná múdrosť je podrobiť sa s bázňou Božiemu zákonu (porov. 3,17n.; 8,1-9; 9,1).
- Človek celým svojím bytím závisí od Boha a nemôže pochopiť jeho plány ani svet za hrobom (porov. 3,11; 8,17; 11,5). Kazateľ vyhlasuje, že život a pozemské radosti sú nezaslúžené Božie dary, ktoré má človek prijímať so zadosťučinením a požívať tak, ako ich dostáva (porov. 8,15; 9,7; 11,9), ale s vedomím, že sa raz musí dostaviť pred Boží súd (porov. 3,17; 11,9; 12,14).
* * *
Kniha Kazateľ má trvalú náboženskú hodnotu, lebo privádza aj moderného čitateľa k tomu, aby sa vážne zamyslel nad najzakladanejšími otázkami ľudskej existencie, ktoré sa v dnešnom svete pociťujú s novou nástojčivosťou: Čo je človek? Aký zmysel má život, bolesť, zlo a smrť? V čom pozostáva opravdivý pokoj, radosť a šťastie? Čo bude po tomto pozemskom živote?… Pálčivé otázky, na ktoré Kazateľ pre neschopnosť ľudského rozumu nevedel dať uspokojivú odpoveď, ale prišiel k správnemu záveru, že ju treba hľadať mimo seba, t.j. u Boha…
Podvysoká, 24.9.2020