Ef 4, 1-7. 11-13, Mt 9, 9-13
Čo máme, nevieme si vážiť, zovšednie nám to.
Je to všeobecná zásada, ktorá platí aj vo vzťahu k Božiemu slovu. Denne ho počúvame, čítame a s akou odozvou v živote? Budhista Mahatma Gándhi bol taký nadšený z evanjelií, že si ich bral do väzenia. Asi tam našiel inšpiráciu k svojej ceste nenásilia. Mal vyhlásiť: „Milujem Krista, nenávidím kresťanov, lebo ho nenasledujú!“
Dnes máme evanjelistu Matúša, ktorý apoštoloval nielen slovom, ale aj písmom. Priblížme si preto jeho evanjelium, aby aj nás obohatilo:
Podľa svedectiev Papiáša (asi r. 75-150), Antimarcionovského prológu (r. 160-180), Ireneja (r. 202), Origena (r. 254) a Euzébia (okolo r. 202) apoštol Matúš napísal dnešné prvé kánonické evanjelium pre Židov.
Cieľom evanjelia bolo posilniť kresťanské obce v diskusiách so Židmi, utvrdiť ich vo viere v Ježiša Krista – Mesiáša a podať smernice pre život ich spoločenstva podľa Ježišovho učenia.
Matúšovo evanjelium predstavuje Ježiša ako Abrahámovho potomka, prisľúbeného Mesiáša, ktorého náboženskí vodcovia židovského národa už hneď na začiatku zavrhli a prenasledovali, kým hriešnici a pohania ho prijali (porov. 1, 1.17.22 n.; 8, 11 n.; 23, 34-39). Dôležitá je stať o Petrovom primáte v Cirkvi, o ktorom sa hovorí iba v Matúšovom evanjeliu (porov. 16, 18 n.). Zdôrazňuje, že Ježišovým zmŕtvychvstaním sa všetkým ľudom otvorila cesta spásy: všetci sa majú stať Ježišovými učeníkmi a deťmi nebeského Otca (porov. 28, 18-20).
Tak ako Matúš prešiel vnútornou premenou, tak môže čítanie jeho evanjelia pomôcť aj nám k premene a nasledovaniu Ježiša Krista.
Turzovka, 21.9.2020