V učebnici (asi dejepisnej) na základnej škole sme mali článok o tom, ako boli vykorisťovaní poddaní.
Museli robiť na pánskom a k tomu ešte museli dávať desiatok kléru. A bol tam aj obrázok, ako berú snopy zbožia zvláštne oblečení páni, celý v čiernom. Až neskôr s odstupom času som pochopil čo je „desiatok“, a že tie zvláštne osoby boli kňazi (klérus), ktorí vykorisťovali biednych. Našťastie som tomu nerozumel, obrázok mi nepripomínal nášho kňaza, takže som sa nepohoršil. Lebo to by bolo na pohoršenie.
V Starom zákone mali predpísané, dávať desiatok u úrody:
Z vašich stád vezme desiatok a vy sami mu budete sluhami (1.Sam 8,17), varuje Samuel ľud, keď chcel kráľa.
Tobiáš sa chváli (Tob 1,7): Odovzdával som to všetko kňazom, Áronovým synom, na oltár. Desiatok pšenice, vína, oleja, granátových jabĺk a iného ovocia som dával Léviho synom, ktorí slúžili v Jeruzaleme. Druhý desiatok som šesť rokov predával za peniaze a každý rok som ich použil v Jeruzaleme. Tu šlo už o desiatok kňazskému rodu a na chrám.
Prorok Malachiáš (Mal 3,10). žiada: Prineste celý desiatok do zásobárne, aby bol pokrm v mojom dome a týmto ma vyskúšajte - hovorí Pán zástupov, či vám neotvorím okná neba a nevylejem na vás požehnania viac ako dosť. Plnenie desiatku bolo zárukou Božieho požehnania.
V Novom zákone nič také nečítame. Pán Ježiš však hovorí o potrebe almužny, mať ducha chudoby, vedieť sa zriecť niečoho (niekedy všetkého) pre Božie kráľovstvo. Všetko na základe lásky k Majstrovi - kvôli jeho nasledovaniu.
Čo sme čítali v evanjeliu? O ženách, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov. Úplne dobrovoľne a s radosťou. Motívom pre nich bola vďačnosť, lebo ich uzdravil od zlých duchov a z chorôb.
Aj v našej farnosti poznám rodiny, ktoré dávajú desiatok s vďačnosti, za to, že majú prácu a Boh ich požehnáva.
Máme kántrový deň. Jeho zmyslom je vďačnosť Bohu za dar úrody. Táto vďačnosť by nás mala automaticky viesť i k podeleniu sa. Nie v duchu Starého zákona, ale Nového.
Turzovka, 18.9.2020